The rights of the materials herein are as indicated by the source(s) cited. Rights in the compilation, indexing, and transliteration are held by University of the West where permitted by law. See Usage Policy for details.
Dễ thay thấy lỗi người, lỗi mình thấy mới khó.Kinh Pháp cú (Kệ số 252)
Tinh cần giữa phóng dật, tỉnh thức giữa quần mê.Người trí như ngựa phi, bỏ sau con ngựa hèn.Kính Pháp Cú (Kệ số 29)
Người ta vì ái dục sinh ra lo nghĩ; vì lo nghĩ sinh ra sợ sệt. Nếu lìa khỏi ái dục thì còn chi phải lo, còn chi phải sợ?Kinh Bốn mươi hai chương
Lửa nào sánh lửa tham? Ác nào bằng sân hận? Khổ nào sánh khổ uẩn? Lạc nào bằng tịnh lạc?Kinh Pháp Cú (Kệ số 202)
Ta như thầy thuốc, biết bệnh cho thuốc. Người bệnh chịu uống thuốc ấy hay không, chẳng phải lỗi thầy thuốc. Lại cũng như người khéo chỉ đường, chỉ cho mọi người con đường tốt. Nghe rồi mà chẳng đi theo, thật chẳng phải lỗi người chỉ đường.Kinh Lời dạy cuối cùng
Người nhiều lòng tham giống như cầm đuốc đi ngược gió, thế nào cũng bị lửa táp vào tay. Kinh Bốn mươi hai chương
Tinh cần giữa phóng dật, tỉnh thức giữa quần mê. Người trí như ngựa phi, bỏ sau con ngựa hènKinh Pháp cú (Kệ số 29)
Lấy sự nghe biết nhiều, luyến mến nơi đạo, ắt khó mà hiểu đạo. Bền chí phụng sự theo đạo thì mới hiểu thấu đạo rất sâu rộng.Kinh Bốn mươi hai chương
Ý dẫn đầu các pháp, ý làm chủ, ý tạo; nếu với ý ô nhiễm, nói lên hay hành động, khổ não bước theo sau, như xe, chân vật kéo.Kinh Pháp Cú (Kệ số 1)
Người ta thuận theo sự mong ước tầm thường, cầu lấy danh tiếng. Khi được danh tiếng thì thân không còn nữa.Kinh Bốn mươi hai chương
Trang chủ »» Kinh Bắc truyền »» Mục lục »» Kinh Pramāṇavārtikam »»
pramāṇavārtikam
prathamaḥ paricchedaḥ
pramāṇasiddhiḥ
vidhūtakalpanājālagambhīrodāramūrtaye |
namaḥ samantabhadrāya samantaspharaṇatviṣe ||1||
prāyaḥ prākṛtasaktirapratibalaprajño janaḥ kevalam
nānarthyeva subhāṣitaiḥ parigato vidveṣṭyapīrṣyāmalaiḥ |
tenāyaṁ na paropakāra iti naścintāpi cetaściram
sūktābhyāsavivardhitavyasanamityatrānubaddhaspṛham ||2||
pramāṇamavisaṁvādi jñānamarthakriyāsthitiḥ |
avisaṁvādanaṁ śābde'pyabhiprāyanivedanāt ||3||
vaktṛvyāapāraviṣayo yo'rtho buddhau prakāśate |
prāmāṇyaṁ tatra śabdasya nāthatattvanibandhanam ||4||
gṛhītagrahaṇānneṣṭaṁ sāṁvṛtam dhīpramāṇatā |
pravṛttestatpradhānatvāt heyopādeyavastuni ||5||
viṣayākārabhedācca dhiyo'dhigamabhedataḥ |
bhāvādevāsya tadbhāve svarūpasya svato gatiḥ ||6||
prāmāṇyaṁ vyavahāreṇa śāstraṁ mohanirvatanam |
ajñātārthaprakāśo vā svarūpādhigateḥ param ||7||
prāptaṁ sāmānyavijñānamavijñāte svalakṣaṇe |
yajjñānamityabhiprāyāt svalakṣaṇavicārataḥ ||8||
tadvat pramāṇaṁ bhagavānabhūtavinivṛttaye |
bhūtoktiḥ sādhanāpekṣā tato yuktā pramāṇatā ||9||
nityaṁ pramāṇaṁ naivāsti prāmāṇyādvastusadgateḥ |
jñeyānityatayā tasyā adhrauvyātkramajanmanām ||10||
nityādutpattiviśleṣādapekṣāyā ayogataḥ |
kathañcinnoparkāyatvāt anitye'pyapramāṇatā ||11||
sthitvāpravṛttiḥ saṁsthānaviśeṣārthakriyādiṣu |
iṣṭasiddhirasiddhirvā dṛṣṭānte saṁśayo'thavā ||12||
siddhaṁ yādṛgadhiṣṭhātṛbhāvābhāvānuvṛttimat |
sanniveśādi tadyuktaṁ tasmād yadanumīyate ||13||
vastubhede prasiddhasya śabdasāmyādabhedinaḥ |
na yuktānumitiḥ pāṇḍudravyādiva hutāśane ||14||
anyathā kumbhakāreṇa mṛdvikārasya kasyacit |
ghaṭādeḥ karaṇāt sidhyed valmīkasyāpi tatkṛtiḥ ||15||
sādhyenānugamāt kārye sāmānyenāpi sādhane |
sambandhibhedād bhedoktidoṣaḥ kāryasamo mataḥ ||16||
jātyantare prasiddhasya śabdasāmānyadarśanāt |
na yuktaṁ sādhanaṁ gotvād vāgādīnāṁ viṣāṇavat ||17||
vivakṣāparatantratvānna śabdāḥ santi kutra vā |
tadbhāvādarthasiddhau tu sarva sarvasya sidhyati ||18||
etena kāpilādīnām acaitanyādi cintitam |
anityādeśca caitanyaṁ maraṇāt tvagapohataḥ ||19||
vastusvarūpe siddhe'yaṁ nyāyaḥ siddhe viśeṣaṇam |
abādhakamasiddhāvapyākāśāśrayavad dhvaneḥ ||20||
asiddhāvapi śabdasya śiddhe vastuni sidhyati |
aulūkyasya yathā bauddhenoktaṁ mūrtyādisādhanam ||21||
tasyaiva vyabhicārādau śabde'pyavyabhicāriṇa |
doṣavat sādhanaṁ jñeyaṁ vastuno vastusiddhitaḥ ||22||
yathā tatkāraṇaṁ vastu tathaiva tadakāraṇam |
yadā tatkāraṇaṁ kena mataṁ neṣṭamakāraṇam ||23||
śastrauṣadhābhisambandhāccaitrasya vraṇarohaṇe |
asambaddhasya kiṁ sthāṇoḥ kāraṇatvaṁ na kalpyate ||24||
svabhāvabhedena vinā vyāpāro'pi na yujyate |
nityasyāvyatirekitvāt sāmarthya ca duranvayam ||25||
yeṣu satsu bhavatyeva yattebhyo'nyasya kalpane |
taddhetutvena sarvatra hetunāmanavasthitiḥ ||26||
svabhāvapariṇāmena heturaṅkurajanmani |
bhūmyādistasya saṁskāre tadviśeṣasya darśanāt ||27||
yathā viśeṣeṇa vinā viṣayendriyasaṁhatiḥ |
buddherhetustathedaṁ cenna tatrāpi viśeṣataḥ ||28||
pṛthak pṛthagaśaktānāṁ svabhāvātiśaye'sati |
saṁhatāvapyasāmarthya syāt siddho'tiśayastataḥ ||29||
tasmāt pṛthagaśakteṣu yeṣu sambhāvyate guṇaḥ |
saṁhatau hetutā teṣāṁ neśvarāderabhedataḥ ||30||
prāmāṇyañca parokṣārthajñānaṁ yatsādhanasya ca |
abhāvān nāstyanuṣṭhānamiti kecit pracakṣate ||31||
jñānavān mṛgyate kaścit taduktapratipattaye |
ajñopadeśakaraṇe vipralambhanaśaṅkibhiḥ ||32||
tasmādanuṣṭheyagataṁ jñānamasya vicāryatām |
kīṭasaṁkhyāparijñānaṁ tasya naḥ kvopayujyate ||33||
heyopādeyatattvasya sābhyupāyasya vedakaḥ |
yaḥ pramāṇamasāviṣṭo na tu savasya vedakaḥ ||34||
dūraṁ paśyatu vā mā vā tattvamiṣṭaṁ tu paśyatu |
pramāṇaṁ dūradarśī cedeta gṛdhrānupāsmahe ||35||
sādhanaṁ karuṇā'bhyāsāt sā buddherdehasaṁśrayāt |
asiddhi'bhyāsa iti cennāśrayapratiṣedhataḥ ||36||
prāṇāpānendriyadhiyāṁ dehādeva na kevalāt |
sajātinirapekṣāṇāṁ janma janmaparigrahe ||37||
atiprasaṅgātya ddṛṣṭaṁ pratisandhānaśaktimat |
kimāsīt tasya yannāsti paśyād yena na sandhimat ||38||
na sa kaścit pṛthivyāderaṁśo yatra na jantavaḥ |
saṁsvedajādyā jāyante sarva bījātmakaṁ tataḥ ||39||
tat sajātyanapekṣāṇāmakṣādīnāṁ samudbhave |
pariṇamo yathaikasya syāt sarvasyāviśeṣataḥ ||40||
pratyekamupaghāte'pi nendriyāṇāṁ manomateḥ |
upaghāto'sti bhaṅge'syāsteṣāṁ bhaṅgaśca dṛśyate ||41||
tasmāt sthityāśrayo buddherbuddhimeva samāśritaḥ |
kaścinnimittamakṣāṇāṁ tasmādakṣāṇi buddhitaḥ ||42||
yādṛśyākṣepikā sā'sīt paścādapyastu tādṛśī |
tajjñānairupakāryatvāduktaṁ kāyāśritaṁ manaḥ ||43||
yadyapyakṣairvinā buddhirna tānyapi tayā vinā |
tathāpyanyo'nyahetutvaṁ tato'pyanyo'nyahetuke ||44|
nākramāt kramiṇo bhāvo nāpyapekṣyā'viśeṣiṇaḥ |
kramād bhavantī dhīḥ kāyāt kramaṁ tasyāpi śaṁsati ||45||
pratikṣaṇamapūrvasya pūrvaḥ pūrvaḥ kṣaṇo bhavet |
tasya heturato heturdṛṣṭa evāstu sarvadā ||46||
cittāntarasya sandhāne ko virodho'ntyacetasaḥ |
tadvadapyarhataścittasandhānaṁ kuto matam ||47||
asiddhārthaḥ pramāaṇena kiṁ siddhānto'nugamyate |
hetorvaikalyatastaccet kiṁ tadevā'tra noditam ||48||
taddhīvad grahaṇaprāptermanojñānaṁ na sendriyāt |
jñānotpādanasāmarthyabhedānna sakalādapi ||49||
acetanatvānnānyasmād hetvabhedāt sahasthitiḥ |
akṣavad rūparasavad arthadvāreṇa vikriyā ||50||
sattopakāriṇī yasya nityaṁ tadanubandhataḥ |
sa hetuḥ saptamī tasmādutpādāditi cocyate ||51||
astūpakārako vāpi kadāciccittasantateḥ |
vahnayādivad ghaṭādināṁ vinivṛttirna tāvatā ||52||
anivṛttiprasaṅśca dehe tiṣṭhati cetasaḥ |
tadbhāvabhāvād vaśyatvāt prāṇāpānau tato na tat ||53||
preraṇākarṣaṇe vāyoḥ prayatnena vinā kutaḥ |
nirhrāsāatiśayāpattirnirhrāsātiśayāt tayoḥ ||54||
tulyaḥ prasaṅgo'pi tayoḥ na tulyaṁ cittakāraṇe |
sthityāvedhakamanyacca yataḥ kāraṇamiṣyate ||55||
na doṣairviguṇo deho heturvartyādivad yadi |
mṛte śamīkṛte doṣe punarujjīvanaṁ bhavet ||56||
nivṛtte'pyanale kāṣṭhavikārāvinivṛttivat |
tasyānivṛttiriti cenna cikitsāprayogataḥ ||57||
apunarbhāvataḥ kiñcad vikārajananaṁ kvacit |
ciñcid viparyayādagniryathā kāṣṭhasuvarṇayoḥ ||58||
ādyasyālpo'pyasaṁhāryaḥ pratyāneyastu yatkṛtaḥ |
vikāraḥ syāt punarbhāvaḥ tasya hemni kharatvavat ||59||
durlabhatvāt samādhāturasādhyaṁ kiñcidīritam |
āyuḥkṣayād vā doṣe tu kevale nāstyasādhyatā ||60||
mṛte viṣādisaṁhārāt taṁddaśacchedato'pi vā |
vikārahetorvigame sa nocchavasiti sa nocchvasiti kiṁ punaḥ ||61||
upādānāvikāreṇa nopādeyasya vikriyā |
kartu śakyā'vikāreṇa mṛdaḥ kuṇḍādike yathā ||62||
avikṛtya hi yad vastu yaḥ padārtho vikāryate |
upādānaṁ na tat tasya yuktaṁ gogavayādivat ||63||
cetaḥśarīrayorevam taddhetoḥ kāryajanmanaḥ |
sahakārāt sahasthānamagnitāmradravatvavat ||64||
anāśrayāt sadasatornāśrayaḥ sthitikāraṇam |
sataścedāśrayo nāsyāḥ sthāturavyatirekataḥ ||65||
vyatireke'pi taddhetustena bhāvasya kiṁ kṛtam |
abināśaprasaṅgaḥ sa nāśahetormato yadi ||66||
tulyaḥ prasaṅgastatrāpi kiṁ punaḥ sthitihetunā |
ā nāśakāgamāt sthānaṁ tataśced vastudharmatā ||67||
nāśasya satyabādho'sāviti ki sthitihetunā |
yathā jalāderādhāra iti cet tulyamatra ca ||68||
pratikṣaṇavināśe hi bhavānāṁ bhāvasantateḥ |
tathotpatteḥ sahetutvādāśrayo'yuktamanyathā ||69||
syādādhāro jalādīnāṁ gamanapratibandhataḥ |
agatīnāṁ kimādhārairguṇasāmānyakarmaṇām ||70||
etena samavāyaśca samavāyi ca kāraṇam |
vyavasthitatvaṁ jātyādernirastamanapāśrayāt ||71||
parato bhāvānāśaścet tasya kiṁ sthitihetunā |
sa vinaśyed vinā'pyanyairaśaktāḥ sthitihetavaḥ ||72||
sthitimān nāśrayaḥ sarvaḥ sarvotpattai ca sāśrayaḥ |
tasmāt sarvasya bhāvasya na vināśaḥ kadācana ||73||
svayaṁ vinaśvarātmā cet tasya kaḥ sthāpakaḥ paraḥ |
svayaṁ na naśvarātmā cet tasya kaḥ sthāpakaḥ paraḥ ||74||
buddhivyāpārabhedena nirhrāsātiśayāvapi |
prajñāderbhavato dehanirhrāsatiśayau vinā ||75||
idaṁ dīpaprabhādīnāmāśritānāṁ na vidyate |
syāt tato'pi viśeṣo'sya na citte'nupakāriṇa ||76||
rāgādivṛddhiḥ puṣṭyādeḥ kadācit sukhaduḥkhajā |
tayośca dhātusāmyāderantararthasya sannidheḥ ||77||
etena sannipātādeḥ smṛtibhraṁśādayo gatāḥ |
vikārayati dhīreva hyantararthaviśeṣajā ||78||
śārdū laśoṇitādīnāṁ santānātiśaye kvacit |
mohādayaḥ sambhavanti śravaṇekṣaṇato yathā ||79||
tasmāt svasyaiva saṁskāraṁ niyamenānuvartate |
tannāntarīyakaṁ cittamataścittasamāśritam ||80||
yathā śrutādisaṁskāraḥ kṛtaścetasi cetasi |
kālena vyajyate'bhedāt syād dehe'pi tato guṇaḥ ||81||
ananyasattvaneyasya hīnasthānaparigrahaḥ |
ātmasnehavato duḥkhasukhatyāgāptivāñchayā ||82||
duḥkhe viparyāsamatiḥ tṛṣṇā cā''bandhakāraṇam| |
janmino yasya te na sto na sa janmādhigacchati ||83||
gatyāgatī na dṛṣṭe cedindriyāṇāmapāṭavāt |
adṛṣṭirmandanetrasya tanudhūmāgatiryathā ||84||
tanutvānmūrtamapi tu kiñcit kvacidaśaktimat |
jalavat sūtavaddhemni nādṛṣṭenāsadeva vā ||85||
pāṇyādikampe sarvasya kampaprāptervirodhinaḥ |
ekasmin karmaṇo'yogāt syāt pṛthak siddhiranyathā ||86||
ekasya cāvṛtau sarvasyāvṛtiḥ syādanāvṛtau |
dṛśyeta rakte caikasmin rāgo'raktasya vā'gatiḥ ||87||
nāstyekasamudāyo'smādanekatve'pi pūrvavat |
aviśeṣādaṇutvācca na gatiścenna sidhyati ||88||
aviśeṣo viśiṣṭānāmaindriyatvamato'naṇuḥ |
etenāvaraṇādīnāmabhāvaśca nirākṛtaḥ ||89||
kathaṁ vā sūtahemādimiśraṁ taptopalādi vā |
dṛśyaṁ pṛthagaśaktānāmakṣādīnāṁ gatiḥ katham ||90||
saṁyogāccet samāno'tra prasaṅgo hemasūtayoḥ |
dṛśyaḥ saṁyoga iti cet kuto'dṛśyāśraye gatiḥ ||91||
rasarūpādiyogaśca saṁyoga upacārataḥ |
iṣṭaśced buddhibhedo'stu paṁktirdirgheti vā katham ||92||
saṁkhyāsaṁyogakarmāderapi tadvat svarūpataḥ |
abhilāpācca bhedena rūpaṁ buddhau na bhāsate ||93||
śabdajñāne vikalpena vastubhedānusāriṇā |
guṇādiṣviva kalpyārthe naṣṭājāteṣu vā yathā ||94||
mato yadyupacāro'tra sa iṣṭo yannibandhanaḥ |
sa eva sarvabhāveṣu hetuḥ ki neṣyate tayoḥ ||95||
upacāro na sarvatra yadi bhinnaviśeṣaṇam |
mukhyamityeva ca kuto'bhinne bhinnārthateti cet ||96||
anarthāntarahetutve'pyaparyāyaḥ sitādiṣu |
saṁkhyādiyoginaḥ śabdāstatrāpyarthāntaraṁ yadi ||97||
guṇadravyāviśeṣaḥ syād bhinno vyāvṛttibhedataḥ |
syādanarthāntarārthatve'pyakarmādravyaśabdavat ||98||
vyatirekīva yaccāpi sūcyate bhāvavācibhiḥ |
saṁkhyāditadvataḥ śabdaistaddharmāntarabhedakam ||99||
śrutistanmātrajijñāsoranākṣiptākhilāparā |
bhinnaṁ dharmamivācaṣṭe yogo'ṅgulyā iti kvacit ||100||
yuktāṅ gulīti sarveṣāmākṣepād dharmivācinī |
khyātaikārthābhidhāne'pi tathā bihitasaṁsthitiḥ ||101||
rūpādiśaktibhedānāmanākṣepeṇa vartate |
tatsamānafalā'hetuvyavacchede ghaṭaśrutiḥ ||102||
ato na rūpaṁ ghaṭa ityekādhikararaṇa śrutiḥ |
bhedo'yamīdṛśo jātisamudāyābhidhāyinoḥ ||103||
rūpādayo ghaṭasyeti tatsāmānyopasarjanāḥ |
tacchaktibhedāḥ khyāpyante vācyo'nyo'pi diśānayā ||104||
hetutve ca samastānāmekāṅgavikale'pi na |
pratyekamapi sāmarthye yugapad bahusambhavaḥ ||105||
nānekatvasya tulyatvāt prāṇāpānau niyāmakau |
ekatve'pi bahuvyaktistaddhetornityasannidheḥ ||106||
nānekaheturiti cennāviśeṣāt kramādapi |
naikaprāṇe'pyanekārthagrahaṇanniyamastataḥ ||107||
ekayā'nekavijñāne buddhyā'stu sakṛdeva tat |
avirodhāt krameṇāpi mābhūt tadaviśeṣataḥ ||108||
bahavaḥ kṣaṇikāḥ prāṇā asvajātīyakālikāḥ |
tādṛśāmeva cittānāṁ kalpyante yadi kāraṇam ||109||
kramavantaḥ kathaṁ te syuḥ kramavaddhetunā vinā |
pūrvasvajātihetutve na syādādyasya sambhavaḥ ||110||
taddhetustādṛśo nāsti sati vā'nekatā dhruvam |
prāṇānāṁ bhinnadeśatvāt sakṛjjanma dhiyāmataḥ ||111||
yadyekakāliko'neko'pyekacaitanyakāraṇam |
ekasyāpi va vaikalye syānmandaśvasitādiṣu ||112||
atha heturyathābhāvaṁ jñāne'pi syād viśiṣṭatā |
na hi tat tasya kārya yad yasya bhedānnna bhidyate ||113||
vijñānaṁ śaktiniyamādekamekasya kāraṇam |
anyārthāsaktiviguṇe jñāne cārthāntarāgrahāt ||114||
śarīrāt sakṛdutpannā dhīḥ svajātyā niyamyate |
parataścet samarthasya dehasya viratiḥ kutaḥ ||115||
anāśrayānnivṛtte syāccharīre cetasaḥ sthitiḥ |
kevalasyeti ceccittasantānasthitikāraṇam ||116||
taddhetuvṛttilābhāya nāṅgatāṁ yadi gacchati |
heturdehāntarotpattau pañcāyatanamaihikam ||117||
tadaṅgabhāvahetutvaniṣedhe'nupalambhanam |
aniścayakaraṁ proktaṁ indriyādyapi śeṣavat ||118||
dṛṣṭā ca saktiḥ pūrveṣāmindriyāṇāṁ svajātiṣu |
vikāradarśanāt siddhamaparāparajanma ca ||119||
śarīrād yadi tajjanma prasaṅgaḥ pūrvavad bhavet |
cittāccet tata evāstu janma dehāntarasya ca ||120||
tasmānna hetuvaikalyāt sarveṣāmantyacetasām |
asandhirīdṛśaṁ tena śeṣavat sādhanaṁ matam ||121||
abhyāsena viśeṣe'pi laṅghanodakatāpavat |
svabhāvātikramo mā bhūditi ced āhitaḥ sa cet ||122||
punaryatnamapekṣeta yadi syāccāsthitāśrayaḥ |
viśeṣo naiva vardheta svabhāvaśca na tādṛśaḥ ||123||
tatropayuktaśaktīnāṁ viśeṣānuttarān prati |
sādhanānāmasāmārthyānnityaṁ cānāśrayasthiteḥ ||124||
viśeṣasyāsvabhāvatvād vṛddhāvapyāhito yadā |
nāpekṣeta punaryatnaṁ yatno'nyaḥ syād viśeṣakṛt ||125||
kāṣṭhapāradahemāderagnyāderiva cettasaḥ |
abhyāsajāḥ pravarttante svarasena kṛpādayaḥ ||126||
tasmāt sa teṣāmutpannaḥ svabhāvo jāyate guṇaḥ |
taduttarottaro yatno viśeṣasya vidhāyakaḥ ||127||
yasmācca tulyajātīyapūrvabījapravṛddhayaḥ |
kṛpādibuddhayastāsāṁ satyabhyāse kutaḥ sthitiḥ ||128||
na caivaṁ laṅghanādeva laṅghanaṁ balayatnayoḥ |
taddhetvoḥ sthitaśaktitvāllaṅ ghanasya sthitātmatā ||129||
tasyādau dehavaiguṇyāt paścādvadavilaṅghanam |
śanairyatnena vaiguṇye niraste svabale sthitiḥ ||130||
kṛpā svabījaprabhavā svabījaprabhavairna cet |
vipakṣairbādhyate citte prayātyatyantasātmatām ||131||
tathā hi mūlamabhyāsaḥ pūrvaḥ pūrvaḥ parasya tu |
kṛpāvairāgyabodhādeścittadharmasya pāṭave ||132||
kṛpātmakatvamabhyāsād ghṛṇāvairāgyarāgavṛt |
niṣpannaḥ karuṇotkarṣaḥ paraduḥkhākṣameritaḥ ||133||
dayāvān duḥkhahānārthamupāyeṣvabhiyujyate |
parokṣopeyataddhetostadākhyānaṁ hi duṣkaram ||134||
yuktyāgamābhyāṁ vimṛśan duḥkhahetu parīkṣate |
tasyānityādirūpaṁ ca duḥkhasyaiva viśeṣaṇaiḥ ||135||
yatastathā sthite hetau nivṛttirne ti paśyati |
falasya hetorhānārtha tadvipakṣaṁ parīkṣate ||136||
sādhyate tadvipakṣo'po heto rūpāvabodhataḥ |
ātmātmīyagrahakṛtaḥ snehaḥ saṁskāragocaraḥ ||137||
heturvirodhi nairātmdarśanaṁ tasya bādhakam |
bahuśo bahudhopāyaṁ kālena bahunāsya ca ||138||
gacchantyabhyasyatastatra guṇadoṣāḥ prakāśatām |
buddheśca pāṭavāddhetorvāsanā'taḥ prahīyate ||139||
parārthavṛttaiḥ khaḍgāderviśeṣo'yaṁ mahāmuneḥ |
upāyābhyāsa evāyaṁ tādarthyācchāsanaṁ matam ||140||
niṣpatteḥ prathamaṁ bhāvāddheturuktamidaṁ dvayam |
hetoḥ prahāṇaṁ triguṇaṁ sugatatvamaniḥśrayāt ||149||
duḥkhasya śastaṁ nairātmyadṛṣṭeśca yuktito'pi vā |
punarāvṛttirityuktau janmadoṣasamudbhavau ||142||
ātmadarśanabījasya hānādapunarāgamaḥ |
tad bhūtabhinnātmatayā śeṣamakleśanirjvaram ||143||
kāyavāgbuddhivaiguṇyaṁ mārgoktyapaṭutāpi vā |
aśeṣahānamabhyāsād uktyāderdoṣasaṁkṣayaḥ ||144||
netyeke vyatireko'sya sandigdho vyabhicāryataḥ |
akṣayitvaṁ ca doṣāṇāṁ nityatvādanupāyataḥ ||145||
upāyasyāparijñānādapi vā parikalpayet |
hetumattvād viruddhasya hetorabhyāsataḥ kṣayāt ||146||
hetusvabhāvajñānena tajjñānamapi sādhyate |
tāyaḥ svadṛṣṭamārgoktiḥ vaifalyād vakti nānṛtam ||147||
dayālutvāt parārthañca sarvārambhābhiyogataḥ |
tasmāt pramāṇam tāyo vā catuḥsatyaprakāśanam ||148||
duḥkhaṁ saṁsāriṇaḥ skandhāḥ rāgādeḥ pāṭavekṣaṇāt |
abhyāsānna yadṛcchāto'hetorjanmavirodhataḥ ||149||
vyabhicārānna vātādidhirmaḥ prakṛtisaṅkarāt |
adoṣaścettadanyo'pi dharmaḥ kiṁ tasya nekṣyate ||150||
na sarvadharmaḥ sarveṣāṁ samarāgaprasaṅgatā |
rūpādivadadoṣaścet tulyaṁ tatrāpi codanam ||151||
ādhipatyaṁ viśiṣṭānāṁ yadi tatra na karmaṇām |
viśeṣe'pi ca doṣāṇāmaviśeṣād asiddhatā ||152||
na vikārād vikāreṇa sarveṣām na ca sarvajāḥ |
kāraṇe vardhamāne ca kāryahānirna yujyate ||153||
tāpādiṣviva rāgādervikāro'poi sukhādijaḥ |
vaiṣamyajena duḥkhena rāgasyānudbhavo yadi ||154||
vācyaṁ kenodbhavaḥ sāmyānmadavṛddhiḥ smarastataḥ |
rāgī viṣamadoṣo'pi dṛṣṭaḥ sāmye'pi nāparaḥ ||155||
kṣayādasṛksru to'pyanye naikastrīniyato madaḥ |
tenaikasyāṁ na tīvraḥ syād aṅga rūpādyapīti cet ||156||
na sarveṣāmanekāntānna cāpyaniyato bhavet |
aguṇagrāhiṇo'pi syāt aṅgaṁ so'pi guṇagrahaḥ ||157||
yadi sarvo guṇagrāhī syād hetoraviśeṣataḥ |
yadavastho mato rāgī na dveṣī syācca tādṛśaḥ ||158||
tayorasamarūpatvānniyamaścātra nekṣyate |
sajātivāsanābhedapratibaddhapravṛttayaḥ ||159||
yasya rāgādayastasya naite doṣāḥ prasaṅginaḥ |
etena bhūtadharmatvaṁ niṣiddham niḥśrayasya ca ||160||
niṣedhānna pṛthivyādiniḥśritā dhavalādayaḥ |
tadupādāyaśabdaśca hetvarthaḥ svāśrayeṇa ca ||161||
avinirbhāgavartitvād rūpāderāśrayo'pi vā |
madādiśakteriva ced vinirbhāgaḥ na vastunaḥ ||162||
śaktirarthāntaraṁ vastu naśyennāśritāmāśraye |
tiṣṭhatyavikale yāti tattulyaṁ cenna bhedataḥ ||163||
bhūtacetanayoḥ bhinnapratibhāsāvabodhataḥ |
āvikārañca kāyasya tulyarūpaṁ bhavenmanaḥ ||164||
rūpādivat vikalpasya kaivārthaparatantratā |
anapekṣya yadā kāyaṁ vāsanābodhakāraṇam ||165||
jñānaṁ syāt kasyacit kiñcit kutaścit tena kiñcina |
avijñānasya vijñānānupādānācca sidhyati ||166||
vijñānaśaktisambandhādiṣṭaṁ cet sarvavastunaḥ |
etat sāṁkhyapaśoḥ ko'nyaḥ salajjo vaktumīhate 167||
adṛṣṭapūrvamastīti tṛṇāgre kariṇāṁ śatam |
yad rūpaṁ dṛśyatāṁ yātaṁ tad rūpaṁ prāṅ na dṛśyate ||168||
śatadhā viprakīrṇe'pi hetau tad vidyate katham |
rāgādyaniyamo'pūrvaprādurbhāve prasajyate ||169||
bhūtātmatā'natikrāntaḥ sarvo rāgādimān yadi |
sarvaḥ samānarāgaḥ syād bhūtātiśayato na cet ||170||
bhūtānāṁ prāṇatā'bhede'pyayaṁ bhedo yadāśrayaḥ |
tannirhrāsātiśayavat tadbhāvāt tāni hāpayet ||171||
na ced bhede'pi rāgādihetutulyātmatākṣayaḥ |
sarvatra rāgaḥ sadṛśaḥ syāddhetossadṛśātmanaḥ ||172||
na hi gopratyayasyāsti samānātmabhuvaḥ kvacit |
tāratabhyaṁ pṛthivyādau prāṇitāderihāpi vā ||173||
auṣṇyasya tāratamye'pi nānuṣṇo'gniḥ kadācana |
tathehāpīti cennāgnerauṣṇyād bhedaniṣedhataḥ ||174||
tāratamyānubhavino yasyānyasya sato guṇāḥ |
te kvacit pratihanyante tadbhede dhavalādivat ||175||
rūpādivanna niyamasteṣāṁ bhūtāvibhāgataḥ |
tat tulyaṁ cenna rāgādeḥ sahotpattiprasaṅġataḥ ||176||
vikalpyaviṣayatvācca viṣayā na niyāmakāḥ |
sabhāgahetuvirahād rāgāderniyamo na vā ||177||
sarvadā sarvabuddhīnāṁ janma vā hetusannidheḥ |
kadācidupalambhāt tadadhru vaṁ doṣaniḥśrayāt ||178||
duḥkhaṁ hetuvaśatvācca na cātmā nāpyadhiṣṭhitam |
nākāraṇamadhiṣṭhātā nityaṁ vā kāraṇaṁ katham ||179||
tasmādanekamekasmādū bhinnakālaṁ na jāyate |
kāryānutpādato'nyeṣu saṅgateṣvapi hetuṣu ||180||
hetvantarānumānaṁ syānnaitan nityeṣu vidyate |
kādācitkatayā siddhā duḥkhasyāsya sahetutā ||181||
nityaṁ sattvamasattvaṁ vā hetorbāhyānapekṣaṇāt |
taikṣṇyādīnāṁ yathā nāsti kāraṇaṁ kaṇṭakādiṣu ||182||
tathā kāraṇametat syād iti kecit pracakṣate |
satyeva yasmin yajjanma vikāre vāpi vikriyā ||183||
tat tasya kāraṇaṁ prāhustat teṣāmapi vidyate |
sparśasya rūpahetutvād darśane'sti nimittatā ||184||
nityānāṁ pratiṣedhena neśvarādeśca sambhavaḥ |
asāmarthyādato heturbhavavāñchāparigrahaḥ ||185||
yasmād deśaviśeṣasya tatprāptyāśākṛto nṛṇām |
sā bhavecchāptyanāptīcchoḥ pravṛttiḥ sukhaduḥkhayoḥ ||186||
yato'pi prāṇinaḥ kāmavibhavecche ca ta mate |
sarvatra cātmasnehasya hetutvāt sampravartate ||187||
asukhe sukhasaṁjñasya tasmāt tṛṣṇā bhavāśrayaḥ |
viraktajanmādṛṣṭerityācāryāḥ sampracakṣate ||188||
adeharāgādṛṣṭeśca dehād rāgasamudbhavaḥ |
nimittopagamādiṣṭamupādānaṁ tu vāryate ||189||
imāṁ tu yuktimanvicchan vādhate svamataṁ svayam |
janmanā sahabhāvaścet jātānāṁ rāgadarśanāt ||190||
sabhāgajāteḥ prāk siddhiḥ kāraṇatve'pi noditam |
ajñānam uktā tṛṣṇaiva santānapreraṇād bhave ||191||
ānantaryācca karmāpi sati tasminnasambhavāt |
tadanātyantikaṁ hetoḥ pratibandhādisambhavāt ||192||
saṁsāritvādanirmokṣo neṣṭatvādaprasiddhitaḥ |
yāvaccātmani na premṇo hāniḥ sa paritasyati ||193||
tāvad duḥkhitamāropya na ca svastho'vatiṣṭhate |
mithyādhyāropahānārtha yatno'satyapi moktari ||194||
avasthā vītārāgāṇāṁ dayayā karmaṇā'pi vā |
ākṣipte'vinivṛttīṣṭeḥ sahakārikṣayādalam ||195||
nākṣeptumaparaṁ karma bhavatṛṣṇāvilaṅghinām |
duḥkhajñāne'viruddhasya pūrvasaṁskāravāhinī ||196||
vastudharmo dayotpattirna sā satvānurodhinī |
ātmāntarasamāropad rāgo dharme'tadātmake ||197||
duḥkhasantānasaṁsparśamātreṇaivaṁ dayodayaḥ |
mohaśca mūlaṁ doṣāṇāṁ sa ca sattvagraho vinā ||198||
tanādyahetau na dveṣo na doṣo'taḥ kṛpā matā |
nāmuktiḥ pūrvasaṁskārakṣaye'nyāpratisandhitaḥ ||199||
akṣīṇaśaktiḥ saṁskāro yeṣāṁ tiṣṭhanti te'naghāḥ |
mandatvāt karuṇāyāśca na yatnaḥ sthāpane mahān||200||
tiṣṭhantyeva parādhīnā yeṣāṁ tu mahatī kṛpā |
satkāyadṛṣṭervigamādādya evābhavo bhavet ||201||
mārge cet sahajāhānerna hānau vā bhavaḥ kutaḥ |
sukhī bhaveyaṁ duḥkhī vā mā bhūvamiti tṛṣyataḥ ||202||
yaivā'hamiti dhīḥ saiva sahajaṁ sattvadarśanam |
na hyapaśyannahamiti kaścidātmani snihyati ||203||
na cātmani vinā premṇā sukhakāmo'bhidhāvati |
duḥkhasyotpādahetutvaṁ bandho nityasya tat kutaḥ ||204||
aduḥkhotpādahetutvaṁ mokṣo nityasya tat kutaḥ |
anityatvena yo'vācyaḥ sa heturna hi kasyacit ||205||
bandhamokṣāvapyavācye na yujyete kathañcana |
nityaṁ tamāhurvidvāṁso yaḥ svabhāvo na naśyati ||206||
tyaktvemāṁ hrepaṇīṁ dṛṣṭamato'nityaḥ sa ucyatām |
ukto mārgaḥ tadabhyāsādāśrayaḥ parivartate ||207||
sātmye'pi doṣabhāvaścenmārgavat nāvibhutvataḥ |
viṣayagrahaṇaṁ dharmo vijñānasya yathāsti saḥ ||208||
gṛhyate so'sya janako vidyamānātmaneti ca |
eṣā prakṛtirasyāstannimittāntarataḥ skhalat ||209||
vyāvṛttau pratyayāpekṣamadṛḍhaṁ sarpabuddhivat |
prabhāsvaramidaṁ cittaṁ prakṛtyāgantavo malāḥ ||210||
tatprāgapyasamarthānāṁ paścācchaktiḥ kva tanmaye |
nālaṁ praroḍhumatyantaṁ syandinyāmagnivad bhuvi ||211||
bādhakotpattisāmarthyagarbhe śakto'pi vastuni |
nirupadravabhūtārthasvabhāvasya viparyayaiḥ ||212||
na bādhā yatnavattve'pi buddhestatpakṣapātataḥ |
ātmagrahaikayonitvāt kāryakāraṇabhāvataḥ ||213||
rāgapratighayirbādhā bhede'pi na parasparam |
mohāvirodhānmaitryādernātyantaṁ doṣanigrahaḥ ||214||
tanmūlāśca malāḥ sarve sa ca satkāyadarśanam |
vidyāyāḥ pratipakṣatvāccaittatvenopalabdhitaḥ ||215||
mithyopalabdhirajñānaṁ yukteścānyadayuktimat |
vyākhyeyo'tra virodho yaḥ tadvirodhācca tanmayaiḥ ||216||
virodhaḥ śūnyatādṛṣṭeḥ satvadoṣaiḥ prasidhyati |
nākṣayaḥ prāṇidharmatvād rūpādivadasiddhitaḥ ||217||
sambandhe pratipakṣasya tyāgasyādarśanādapi |
na kāṭhinyavadutpattiḥ punardoṣavirodhinaḥ |
sātmatvenānapāyatvāt anekāntācca bhasmavat ||218||
yaḥ paśyatyātmānaṁ tatrāsyāhamiti śāśvataḥ snehaḥ |
snehāt sukheṣu tṛṣyati tṛṣṇā doṣāṁstiraskurute ||219||
guṇadarśī paritṛṣyan mameti tatsādhanānyupādatte |
tenātmābhiniveśo yāvat tāvat sa saṁsāre ||220||
ātmani sati parasaṁjñā svaparavibhāgāt parigrahadveṣau |
anayoḥ sampratibaddhāḥ sarve doṣāḥ prajāyante ||221||
niyamenātmani snihyaṁstadīye na virajyate ||222||
na cāstyātmani nirdoṣe snehāpagamakāraṇam |
snehaḥ sadoṣa iti cet tataḥ kiṁ tasya varjanam ||223||
adūṣite'sya viṣaye na śakyaṁ tasya vajanam |
prahāṇiticchadveṣāderguṇadoṣānubandhinaḥ ||224||
tayoradṛṣṭirviṣaye na tu bāhyeṣu yaḥ kramaḥ |
na hi snehaguṇāt snehaḥ kintvarthaguṇadarśanāt ||225||
kāraṇe'vikale tasmin kārya kena nirvāryate |
kā vā sadoṣatā dṛṣṭā snehe duḥkhasamāśrayaḥ ||226||
tathāpi na virāgo'tra svatvadṛṣṭeryathātmani |
na tairvinā duḥkhaheturātmā cet te'pi tādṛśāḥ ||227||
nirdoṣaṁ dvayamapyevaṁ vairāgyānna dvayostataḥ |
duḥkhabhāvanayā syāccedahidaṣṭāṅgahānivat ||228||
ātmīyabuddhīhānyā'tra tyāgo na tu viparyaye |
upabhogāśrayatvena gṛhīteṣvandriyādiṣu ||229||
svatvadhīḥ kena vāryeta vairāgyaṁ tatra tat kutaḥ |
pratyakṣameva sarvasya keśādiṣu kalevarāt ||230||
cyuteṣu saghṛṇā buddhirjāyate'nyeṣu saspṛhā |
samavāyādisambandhajanitā tatra hi svadhīḥ ||231||
sa tathaiveti sā doṣadṛṣṭāvapi na hīyate |
samavāyādyabhāve'pi sarvatrāstyupakāritā ||232||
duḥkhopakārānna bhavedaṁgulyāmiva cet svadhīḥ |
na h yekāntena tad duḥkhaṁ bhūyasā saviṣānnavat ||233||
viśiṣṭasukhasaṅgāt syāt tadvirudve virāgitā |
kiñcit parityajet saukhyaṁ viśiṣṭasukhatṛṣṇayā ||234||
nairātmye tu yathālābhamātmasnehāt pravartate |
alābhe mattakāsinyā dṛṣṭā tiryakṣu kāmitā ||235||
yasyātmā vallabhastasya sa nāśaṁ kathamicchiti |
nivṛttasarvānubhavavyavahāraguṇāśrayam ||236||
icchet prema katham premṇaḥ prakṛtirna hi tādṛśī |
sarvathātmagrahaḥ snehamātmani draḍhayatyalam ||237||
ātmīyasnehabījaṁ tu tadavasthaṁ vyavasthitam |
yatne'pyātmīyavairāgyaṁ guṇaleśasamāśrayāt ||238||
vṛttimān pratibadhnāti taddoṣān saṁvṛṇoti ca |
ātmanyapi virāgaścedidānīṁ yo virajyate ||239||
tyajatyasau yathātmānaṁ vyarthā'to duḥkhabhāvanā |
duḥkhabhāvanayā'pyeṣa duḥkhameva vibhāvayet ||240||
pratyakṣaṁ pūrvamapi tat tathāpi na virāgavān |
yadyapyekatra doṣeṇa tatkṣaṇaṁ calitā matiḥ ||241|
virakto naiva tatrāpi kāmīva vanitāntare |
tyājyopādeyabhede hi saktiryaivaikabhāvinī ||242||
sā bījaṁ sarvasaktīnāṁ paryāyeṇa samudbhave |
nirdoṣaviṣayaḥ sneho nirdoṣaḥ sādhanāni ca ||243||
etāvadeva ca jagat kvedānīṁ sa virajyate |
sadoṣatā'pi cet tasya tatrātmanyapi sā samā ||244||
tatrāviraktastaddoṣe kvedānīṁ sa virajyate |
guṇadarśanasambhūtaṁ snehaṁ bādhitadoṣadṛk ||245||
sa cendriyādau na tvevaṁ bālāderapi sambhavāt |
doṣavatyapi sadbhāvāt abhāvād guṇavatyapi ||246||
anyatrātmīyatāyāṁ vā'pyatītādau vihānitaḥ |
tata eva ca nātmīyabuddherapi guṇekṣaṇam ||247||
kāraṇam hīyate sāpi tasmānnāguṇadarśanāt |
api cāsadguṇāropaḥ snehāt tatra hi dṛśyate ||248||
tasmāt tatkāraṇābādhī bidhistaṁ bādhate katham |
parāparaprārthanāto vināśotpādabuddhitaḥ ||249||
indriyādau pṛthagbhūtamātmānaṁ vetyayaṁ janaḥ |
tasmānnaikatvadṛṣṭyāpi snehaḥ snihyan sa ātmani ||250||
upalambhāntaraṅ geṣu prakṛtyaivānurajyate |
pratyutpannāt tu yo duḥkhānnirvedo dveṣa īdṛśaḥ ||251||
na vairāgyam tadāpyasya sneho'vasthāntareṣaṇāt |
dveṣasya duḥkhayonitvāt sa tāvanmātrasaṁsthitiḥ ||252||
tasmin nivṛtte prakṛtiṁ svāmeva bhajate punaḥ |
audāsīnyaṁ tu sarvatra tyāgopādānahānitaḥ ||253||
vāsīcandanakalpānāṁ vairāgyaṁ nāma kathyate |
saṁskāraduḥkhatāṁ matvā kathitā duḥkhabhāvanā ||254||
sā ca naḥ pratyayotpattiḥ sā nairātmyadṛgāśrayaḥ |
muktistu śūnyatādṛṣṭestadarthāḥ śeṣabhāvanāḥ ||255||
anityāt prāha tenaiva duḥkhaṁ duḥkhānnirātmatām |
aviraktaśca tṛṣṇāvān sarvārambhasamāśritaḥ ||256||
so'muktaḥ kleśakarmabhyāṁ saṁsārī nāma tādṛśaḥ |
ātmīyameva yo necched bhoktāpyasya na vidyate ||257||
ātmāpi na tadā tasya kriyābhogau hi lakṣaṇam |
tasmādanādisantānatulyajātīyabījikām ||258||
utkhātamūlāṁ kuruta sattvadṛṣṭiṁ mumukṣavaḥ |
āgamasya tathābhāvanibandhanamapaśyatām ||259||
muktimāgamamātreṇa vadanna paritoṣakṛt |
nālaṁ vījādisaṁsiddho vidhiḥ puṁsāmajanmane ||260||
tailābhyaṅgāgnidāhāderapi muktiprasaṅgataḥ |
prāg gurorlāghavāt paścānna pāpaharaṇaṁ kṛtam ||261||
mā bhūd gauravamevāsya na pāpaṁ gurvamūrttitaḥ |
mithyājñānatadudbhūtatarṣasañcetanāvaśāt ||262||
hīnasthānagatirjanma tatastacchinna jāyate |
tayoreva hi sāmarthya jātau tanmātrabhāvataḥ ||263||
te cetane svayaṁ karmetyakhaṇḍaṁ janmakāraṇaṁ |
gatipratītyoḥ karaṇānyāśrayāstānyadṛṣṭataḥ ||264||
adṛṣṭanāśādagatiḥ tatsaṁskāro na cetanā |
sāmarthya karaṇotpatterbhāvābhāvānuvṛttitaḥ ||265||
dṛṣṭaṁ buddherna cānyasya santi tāni nayanti kim |
dhāraṇapreraṇakṣobhanirodhāścetanāvaśāḥ ||266||
na syusteṣāmasāmarthye tasya dīkṣādyanantaram |
atha buddhestadābhāvānna syuḥ sandhīyate malaiḥ ||267||
buddhasteṣāmasāmarthye jīvato'pi syurakṣamāḥ |
nirhrāsātiśayāt puṣṭau pratipakṣasvapakṣayoḥ ||268||
doṣāḥ svabījasantānā dīkṣite'pyanivāritāḥ |
nityasya nirapekṣatvāt kramotpattirvirudhyate ||269||
kriyāyāmakriyāyāñca kriyayoḥ sadṛśātmanaḥ |
aikyañca hetuphalayorvyatirekastatastayoḥ ||270||
kṛrtṛ bhoktṛtvahāniḥ syāt sāmarthya ca na sidhyati |
anyasmaraṇabhogādiprasaṅgāśca na bādhakāḥ ||271||
asmṛteḥ kasyacit tena hyanubhūteḥ smṛtodbhavaḥ |
sthiraṁ sukhaṁ mamāhaṁ cetyādisatyacatuṣṭaye ||272||
abhūtān ṣoḍaśākārān āropya paritṛṣyati |
tatraiva tadviruddhārthatattvākārānurodhinī ||273||
hanti sānucarāṁ tṛṣṇāṁ samyagdṛṣṭiḥ subhāvitā |
trihetornodbhavaḥ karmadehayoḥ sthitayorapi ||274||
ekābhāvād vinā bījaṁ nāṁkurasyeva sambhavaḥ |
asambhavād vipakṣasya na hāniḥ karmadehayo ||275||
aśakyatvācca tṛṣṇāyāṁ sthitāyāṁ punarudbhavāt |
dvayakṣayārtha yatne ca vyarthaḥ karmakṣaye śramaḥ ||276||
falavaicitryadṛṣṭeśca śaktibhedo'numīyate |
karmaṇāṁ tāpasaṁkleśāt naikarūpāt tataḥ kṣayaḥ ||277||
falaṁ kathañcit tajjanyamalpaṁ syānna vijātimat |
athāpi tapasaḥ śaktyā śaktisaṅkarasaṁkṣayaiḥ ||278||
kleśāt kutaściddhīyetāśeṣamakleśaleśataḥ |
yadīṣṭamaparaṁ kleśāt tat tapaḥ kleśa eva cet ||279||
tat karmafalamityasmānna śakteḥ saṅkarādikam |
utpatsudoṣanirghātād ye'pi doṣavirodhinaḥ ||280||
tajje karmaṇi śaktāḥ syuḥ kṛtihāniḥ kathaṁ bhavet |
doṣā na karmaṇo duṣṭaḥ karoti na viparyayāt ||281||
mithyāvikalpena vinā nābhilāṣaḥ sukhādapi |
tāyat tatvasthirāśeṣaviśeṣajñābasādhanam ||282||
bodhārthatvād gameḥ bāhyaśaikṣāśaikṣādhikastataḥ |
parārthajñānaghaṭanaṁ tasmāt tacchāsanaṁ tataḥ ||283||
dayāparārthatantratvam siddhārthasyāvirāmataḥ |
dayayā śreya ācaṣṭe jñānāt satyaṁ sasādhanam ||284||
taccabhiyogavān vaktuṁ yatastasmāt pramāṇatā |
upadeśatathābhāvastutistadupadeśataḥ ||285||
pramāṇatattvasiddh yartham anumāne'pyavāraṇāt |
prayogadarśanād vā'sya yat kiñcidudayātmakam ||286||
nirodhadharmakaṁ sarva tad ityādāvanekadhā |
anumānāśrayo liṅgamavinābhāvalakṣaṇam ||
vyāptipradarśanāddhetoḥ sādhyenoktañca tat sphuṭam ||287||
dvitīyaḥ paricchedaḥ
pratyakṣam
mānaṁ dvividhaṁ viṣayadvai vidhyāt śaktyaśaktitaḥ |
athaṁkriyāyām keśādirnārtho'narthādhimokṣataḥ ||1||
sadṛśāsadṛśatvācca viṣayāviṣayatvataḥ |
śabdasyānyanimittānāṁ bhāve dhīsadasattvataḥ ||2||
arthakriyāsamartha yat tadatra paramārthasat |
anyat saṁvṛtaisat proktam te svasāmānyalakṣaṇe ||3||
aśaktaṁ sarvamiti ced bījāderaṅkurādiṣu |
dṛṣṭā śaktiḥ matā sā cet saṁvṛtyā astu yathā tathā ||4||
sāsti sarvatra ced buddhernānvayavyatirekayoḥ |
sāmānyalakṣaṇe'dṛṣṭeḥ cakṣūrūpādibuddhivat ||5||
etena samayābhogādyantaraṅgānurodhataḥ |
ghaṭotkṣepaṇasamānyasaṁkhyādiṣu dhiyo gatāḥ ||6||
keśādayo na sāmānyamanarthābhiniveśataḥ |
jñeyatvena grahād doṣo nabhāveṣu prasajyate ||7||
teṣāmapi tathābhāve'pratiṣedhāt sfuṭābhatā |
jñānarūpatayārthatvāt keśādīti matiḥ punaḥ ||8||
sāmānyaviṣayā keśapratibhāsamanarthakam |
jñānarūpatayārthatve sāmānye cet prasajyate ||9||
tatheṣṭatvādadoṣaḥ artharupatvena samānatā |
sarvatra samarūpatvāt tadvyāvṛttisamāśrayāt ||10||
na tad vastvabhidyeyatvāt sāfalyādakṣasaṁhateḥ |
nāmādivacane vastṛśrotṛvācyānubandhini ||11||
asambandhini nāmādāvarthe syāsapravarttanam |
sārūpyād bhrāntito vṛttirarthecet syānna sarvadā ||12||
deśabhrāntiśca na jñāne tulyamutpattito dhiyaḥ |
tathāvidhāyā anyatra tatrānupasamād dhiyaḥ ||13||
bāhyārthapratibhāsāyā upāye vā'pramāṇatā |
vijñānavyatiriktasya vyatirekāprasiddhitaḥ ||14||
sarvajñānārthavatvāccet svapnādāvanyathekṣaṇāt |
ayuktam na ca saṁskārānnīlādipratibhāsataḥ ||15||
nīlādyapratighātānna jñānaṁ tad yogyadeśakaiḥ |
ajñātasya svayaṁ jñānāt nāmādyetena varṇitam ||16||
saiveṣṭārthavatī kena cakṣurādimatiḥ smṛtā |
arthasāmarthyadṛṣteścedanyat prāptamanarthakam ||17||
pravṛttiḥ syādasambandhe'pyarthasambandhavad yadi |
atītānāgataṁ vācyaṁ na syādarthena tatkṣayāt ||18||
sāmānyagrahaṇācchabdādaprasaṅgo mato yadi |
tanna kevalasāmānyāgrahaṇād grahaṇe'pi vā ||19||
atatsamānatāvyaktī tena nityopalambhanam |
nityatvācca yadi vyaktirvyakteḥ pratyakṣatāṁ prati ||20||
ātmani jñānajanane yacchaktaṁ śaktameva tat |
athāśaktaṁ kadāciccedaśaktaṁ sarvadaiva tat ||21||
tasya śaktiraśaktirvā yā svabhāvena saṁsthitā |
nityatvādapi kiṁ tasya kastāṁ kṣapayituṁ kṣamaḥ ||22||
tacca sāmānyavijñānamanurundhan vibhāvyate |
nīlādyākāraleśo yaḥ sa tasmin kena nirmitaḥ ||23||
pratyakṣapratyayārthatvānnākṣāṇāṁ vyarthateti cet |
saivaikarūpācchabdāderbhinnābhāsā matiḥ kutaḥ ||24||
na jātirjātimadvyaktirūpaṁ yenāparāśrayam |
siddham pṛthak cet kāryatvaṁ hyapekṣetyabhidhīyate ||25||
niṣpatteraparādhīnamapi kārya svahetutaḥ |
sambadhyate kalpanayā kimakārya kathañcana ||26||
anyatve tadasambaddhaṁ siddhā'to niḥsvabhāvatā |
jātiprasaṅgo'bhāvasya na apekṣābhāvatastayoḥ ||27||
tasmādarūpā rūpāṇāṁ nāśrayeṇopakalpitā |
tadviśeṣāvagāhārthairjātiḥ śabdaiḥ prakāśyate ||28||
tasyāṁ rūpāvabhāso yastattvenārthasya vā grahaḥ |
bhrāntiḥ sā 'nādikālīnadarśanābhyāsanirmitā ||29||
arthānāṁ yacca sāmānyamanyavyāvṛttilakṣaṇam |
yanniṣṭhāsta ime śabdā na rūpaṁ tasya kiñcana ||30||
sāmānyabuddhau sāmānyenārūpāyāmavīkṣaṇāt |
arthabhrāntirapīṣyeta sāmānyaṁ sāpi abhiplavāt ||31||
artharūpatayā tattvenābhāvācca na rūpiṇī |
niḥsvabhāvatayā'vācyaṁ kutaścid vacanānmatam ||32||
yadi vastuni vastūnāmavācyatvaṁ kathañcana |
naiva vācyamupādānabhedād bhedopacārataḥ ||33||
atītānāgate'pyarthe sāmānyavinivandhanāḥ |
śrutayo niviśante sadasaddharmaḥ kathaṁ bhavet ||34||
upacārāt tadiṣṭaṁ ced varttamānaghaṭasya kā |
pratyāsattirabhāvena yā paṭādau na vidyate ||35||
buddheraskhalitā vṛttirmukhyāropitayoḥ sadā |
siṁhe māṇavake tadvad ghoṣaṇāpyasti laukikī ||36||
yatra rūḍhyā'sadartho'pi janaiḥ śabdo niveśitaḥ |
sa mukhyastatra tatsāmyādū gauṇo'nyatra skhaladgatiḥ ||37||
yathā bhāve'pyabhāvākhyāṁ yathākalpanameva vā |
kuryādaśakte śakte vā pradhānādiśrutiṁ janaḥ ||38||
śabdobhyo yādṛśī buddhirnaṣṭe'naṣṭe'pi dṛśyate |
tādṛśyeva sadarthānāṁ naitacchrotrādicetasām ||39||
sāmānyamātragrahaṇāt sāmānyaṁ cetasorddhayoḥ |
tasyāpi kevalasya prāg grahaṇaṁ vinivāritam ||40||
parasparaviśiṣṭānāmaviśiṣṭaṁ kathaṁ bhavet |
tathā dvirūpatāyāṁ vā tad vastvekaṁ kathaṁ bhavet ||41||
tābhyāṁ tadanyadeva syād yadi rūpaṁ samaṁ tayoḥ |
tayoriti na sambandho vyāvṛttistu na duṣyati ||42||
tasmāt samānataivāsmin sāmānte'vastulakṣaṇam |
kārya cet tadanekaṁ syānnaścaraṁ ca na tanmatam ||43||
vastumātrānubandhitvād vināśasya na nityatā |
asambandhaśca jātīnāmakāryatvādarūpatā ||44||
yacca vastubalājjñānaṁ jāyate tasapekṣate |
na saṁketa sa sāmānyabuddhuṣvetad vibhāvyate ||45||
yāpyabhedānugā buddhiḥ kācid vastudvayekṣaṇe |
saṁketena vinā sārthapratyāsattinibandhanā ||46||
pratyasasattirvinā jātyā yatheṣtā cakṣurādiṣu |
jñānakāryeṣu jātirvā yathānveti vibhāgataḥ ||47||
karthāñcadapi vijñāne tadrupānavabhāsataḥ |
yadi nāmendriyāṇāṁ syād draṣṭā bhāseta tadvapuḥ ||48||
rūpavatvāt na jātīnāṁ kevalānāmadarśanāt |
vyaktigrahe ca tacchabdarupādanyanna dṛśyate ||49||
jñānamātrārthakaraṇe'pyayogyamata eva tat |
tadayogyatayā'rūpaṁ taddhyavastuṣu lakṣaṇam ||50||
yathoktaviparītaṁ yat tat svalakṣaṇamiṣyate |
sāmānyaṁ trividham tacca bhāvābhāvobhayāśrayāt ||51||
yadi bhāvāśrayaṁ jñānaṁ bhāve bhāvānubandhataḥ |
noktottaratvād dṛṣṭatvād atītādiṣu cānyathā ||52||
bhāvadharmatvahāniścet bhāvagrahaṇapūrvakam |
tajjñānamityadoṣo'yam meyaṁ tvekaṁ svalakṣaraṇam ||53||
tasmādarthakriyāsiddheḥ sadasattāvicāraṇāt |
tasya svapararūpābhyāṁ gatermeyadvayaṁ matam ||54||
ayathābhiniveśena dvitīyā bhrāntiriṣyate |
gatiścet pararūpeṇa na ca bhrānteḥ pramāṇatā ||55||
abhiprāyāvisaṁvādādapi bhrānteḥ pramāṇatā |
gatirapyanyathā dṛṣṭā pakṣaścāyaṁ kṛtottaraḥ ||56||
maṇipradīpaprabhayormaṇibuddhyābhidhāvatoḥ |
mithyājñānāviśeṣe'pi viśeṣo'rthakriyāṁ prati ||57||
yathā tathā'yathārthatve'pyanumānatadābhayoḥ |
arthakriyānurodhena pramāṇatvaṁ vyayasthitam ||58||
buddhiryatrārthasāmarthyādanvayavyatirekiṇī |
tasya svatabtraṁ grahaṇamato'nyad vastvatīndriyam ||59||
tasyādṛṣṭātmarūpasya gateranyo'rtha āśrayaḥ |
tadāśrayeṇa sambandhī yadi syād gamakastadā ||60||
gamakānugasāmānyarūpeṇaiva tadā gatiḥ |
tasmāt sarvaḥ parokṣo'rtho viśeṣeṇa na gamyate ||61||
yā ca sambandhino dharmād bhūtirdharmiṇi jñāyate |
sānumānaṁ parokṣāṇāmekāntenaiva sādhanam ||62||
na pratyakṣaraparikṣābhyāṁ meyasyānyasya sambhavaḥ |
tasmāt prameyadvitvena pramāṇadvitvamiṣyate ||63||
tryekasaṁkhyānirāso vā prameyadvayasarśanāt |
ekamevāprameyatvādasataścenmataṁ ca naḥ ||64||
anekānto'prameyatve'sadbhāvasya niścayaḥ |
tanniścyapramāraṇaṁ vā dvitīyam nākṣajā matiḥ ||65||
abhāve'rthabalājjāterarthaśaktyanapekṣaṇe |
vyavadhānādibhāve'pi jāyetendriyajā matiḥ ||66||
abhāve vinivṛttiścet pratyakṣasyaiva niścayaḥ |
viruddhaṁ saiva vā liṅgamanvayavyatirekiṇī ||67||
śiddhaṁ ca paracaitanyapratipatteḥ pramādvayam |
vyavahārādau pravṛttaśca siddhastadbhāvaniścaḥ ||68||
pramāṇamavisaṁvādāt tat kvacid vyabhicārataḥ |
nāśvāsa iti celliṅgadurdṛṣṭiretadīdṛśam ||69||
yataḥ kadācit siddhā'sya pratītirvastunaḥ kvacit |
tadvaśya tato jātaṁ tatsvabhāvo'pi vā bhavet ||70||
svanimittāt svabhāvād vā vinā nārthasya sambhavaḥ |
yacca rūpaṁ tayordṛṣṭaṁ tadevānyatra lakṣaṇam ||71||
svabhāve svanimitte vā dṛśye darśanahetuṣu |
anyeṣu satsvadṛśye ca satta vā tadvataḥ katham ||72||
aprāmāṇye ca sāmānyabuddhestallopa āgataḥ |
pretyabhāvavad akṣaistat paryāyeṇa pratīyate ||73||
tacca nendriyaśaktyādāvakṣabuddherasambhavāt |
abhāvapratipattau syād buddherjanmānittikam ||74||
svalakṣaṇe ca pratyakṣamavikalpatayā vinā |
vikalpena na sāmānyagrahastasmistato'numā ||75||
prameyaniyame varṇānityatā na pratīyate |
pramāṇamanyat tadbuddhurvinā liṅgena sambhavāt ||76||
viśeṣadṛṣṭe liṅgasya sambandhasyāprasiddhitaḥ |
tat pramāṇāntaraṁ meyabahutvād bahutāpi vā ||77||
pramāṇānāmanekasya vṛtterekatra vā tathā |
viśeṣadadṛṣṭerekatrisaṁkhyāpoho na vā bhavet ||78||
viṣayāniyamādanyaprameyasya ca sambhavāt |
yojanād varṇasāmānye nāyaṁ doṣaḥ prasajyate ||79||
nāvasturūpaṁ tasyaiva tathā siddheḥ prasādhanāt |
anyatra nānyasiddhiścenna tasyaiva prasiddhitaḥ ||80||
yo hi bhāvo yathābhūto sa tadṛgliṅ gacetasaḥ |
hetustajjā tathābhūte tasmād vastuni liṅigadhīḥ ||81||
liṅgaliṅgidhiyorevaṁ pāramparyeṇa vastuni |
prativabdhāt tadābhāsaśūnyayorapyavañcanam ||82||
tadrī pādhyavasāyācca tayostadrūpaśūnyayoḥ |
tadrūpāvañcakatve'pi kṛtā bhrāntivyavasthitiḥ ||83||
tasmād vastuni boddhavye vyāpakaṁ vyāpyacetasaḥ |
nimittaṁ tatsvabhāvo vā kāraṇam tacca taddhiyaḥ ||84||
pratiṣedhastu sarvatra sādhyate'nupalambhataḥ |
siddhiṁ pramāṇairvadatāmarthādeva viparyayāt ||85||
dṛṣṭā viriddhadharmoktistasya tatkāraṇasya vā |
niṣedhe yāpi tasyaiva sā'pramāṇatvasūcanā ||86||
anyathaikasya dharmasya svabhāvoktyā parasya tat |
nāstitvaṁ kena gamyeta virodhācced asāvapi ||87||
siddhaḥ kenāsahasthānāditi cet tat kuto matam |
dṛśyasya darśanābhāvāhiti cet sā'pramāṇatā ||88||
tasmāt svaśabdenoktāpi sā'bhāvasya prasādhikā |
yasyāpramāṇaṁ sā'vācyo niṣedhastena sarvathā ||89||
etena tadviruddhārthakāryoktirupavarṇatā |
prayogaḥ kevalaṁ bhinnaḥ sarvatrārtho na bhidyate ||90||
viruddhaṁ tacca sopāyamavidhāyāpidhāya ca |
pramāṇoktirniṣedhe yā na sāmnāyānusāriṇī ||91||
uktyādeḥ sarvavitpretyabhāvādipratiṣedhavat |
atīndriyāṇāmarthānāṁ virodhasyāprasiddhitaḥ ||92||
bādhyavādhakabhāvaḥ kaḥ syātāṁ yadyuktisaṁvidau |
tādṛśo'nupalabdheśced ucyatāṁ saiva sādhanam ||93||
aniścakaraṁ proktamīdṛk cānupalambhanam |
tannātyantaparokṣeṣu sadasattāviniścayau ||94||
bhinno'bhinno'pi vā dharmaḥ sa viruddhaḥ prayujjate |
yathā'gnirahime sādhye sattā vā janmabādhanī ||95||
yathā vastveva vastūnāṁ sādhane sādhanaṁ matam |
tathā vastveva vastūnāṁ svanivṛttau nivarttakam ||96||
etena kalpanānyasto yatra kvacana sambhavāt |
dharmaḥ pakṣasapakṣānyataratvādirapoditaḥ ||97||
tatrāpi vyāpako dharmo nivṛttergamako mataḥ |
vyāpakasvanivṛttiścet paricchinnā kathañcana ||98||
yadapramāṇatā'bhāve liṅgaṁ tasyaiva kathyate |
tadatyantavimūḍhārtham āgopālamasaṁvṛteḥ ||99||
etāvanniścayafalamabhāve'nupalambhanam |
tacca hetau svabhāve vā dṛśye dṛśyatā mate ||100||
anumānādanityādergrahaṇe'yaṁ kramo mataḥ |
prāmāṇyameva nānyatra gṛhītaghaṇānmatam ||101||
nānyāsyānityatā bhāvāt pūrva siddhaḥ sa cenidriyāt |
nānekarūpo vācyo'sau vācyo dharmo vikalpajaḥ ||102||
sāmānyāśrayasaṁsiddhau sāmānyaṁ siddhameva tat |
tadasiddhau tathāsyaiva hyanumānaṁ pravartate ||103||
kvacit tadaparijñānaṁ sadṛśāparasambhavāt |
bhrānterapaśyato bhedaṁ māyāgolakabhedavat ||104||
tathā hyaliṅgamābālamasaṁśliṣṭottarodayam |
paśyan paricchinattyeva dīpādi nāśinaṁ janaḥ ||105||
bhāvasvabhāvabhūtāyāmapi śaktau fale dṛśaḥ|
anānantaryato moho viniśceturapāṭavāt ||106||
tasyava vinivṛttyarthamanumānopavarṇanam |
vyasyantīkṣaṇādeva sarvākārān mahādhiyaḥ ||107||
vyāvṛtte sarvatastasmin vyāvṛttivinivbandhanāḥ |
buddhayo'rthe pravarttante bhinne bhinnāśrayā iva ||108||
yathācodanamākhyāśca so'sati bhrāntikāraṇe |
pratibhāḥ pratisandhatte svānurūpāḥ svabhāvataḥ ||109||
siddho'trāpyathavā dhvaṁso liṅgādanupalambhanāt |
prāgbhūtvā hyabhavan bhāvo'nitya ityabhidhīyate ||110||
yasyobhayāntavyavadhisattāsambandhavā cinī |
anityatāśrutistena tāvantāviti kau smṛtau ||111||
prākpaścādapyabhāvaścet sa evānityatā na kim |
ṣaṣṭhayādyayogāditi cedū antayoḥ sa kathaṁ bhavet ||112||
sattāsambandhayordhrauvyādantābhyāṁ na viśeṣaṇam |
aviśeṣaṇameva syādantau cet kāryakāraṇe ||113||
asambandhānna bhāvasya prāgabhāvaṁ sa vāñchati |
tadupādhisamākhyāne te'pyasya ca na sidhyataḥ ||114||
sattā svakāraṇāśleṣakaraṇāt kāraṇaṁ kila |
sā sattā sa ca sambandho nityau kāryamatheha kim ||115||
yasyābhāvaḥ kriyetāsau na bhāvaḥ prāgabhāvavān |
sambandhānabhyupagamānnityaṁ viśvamidaṁ tataḥ ||116||
tasmādanarthāskandinyo'bhinnārthābhimateṣvapi |
śabdeṣu vācyabhedinyo vyatirekāspadaṁ dhiyaḥ ||117||
viśeṣapratyabhijñānaṁ na pratikṣaṇabhedataḥ |
na vā viśeṣaviṣayaṁ dṝṣṭasāmyena tadgrahāt ||118||
nidarśanaṁ tadeveti sāmānyāgrahaṇaṁ yadi |
nidarśanatvāt siddhasya pramāṇenāsya kiṁ punaḥ ||119||
vismṛtatvādadoṣaścet tata evānidarśanam |
dṛṣṭe tadbhāvasiddhiścet pramāṇād anyavastuni ||120||
tattvārope viparyāsastatsiddherapramāṇatā |
pratyakṣetarayoraikyādekasiddhirdvayorapi ||121||
sandhīyamānaṁ cānyena vyavasāyaṁ smṛtiṁ viduḥ |
talliṅgāpekṣaṇānno cet smṛtirna vyabhicārataḥ ||122||
pratyakṣaṁ kalpanāpoḍhaṁ pratyakṣeṇaiva sidhyati |
pratyātmavedyaḥ sarveṣāṁ vikalpo nāmasaṁśrayaḥ ||123||
saṁhṛtya sarvatāścintāṁ stimitenāntarātmanā |
sthito'pi cakṣuṣā rūpamīkṣate sākṣajā matiḥ ||124||
punarvikalpayan kiñcidāsīnme kalpanedṛśī |
vetti ceti na pūrvoktāvasthāyāmindriyād gatau ||125||
ekatra dṛṣṭau bhedo hi kvacinnānyatra dṛśyate |
na tasmād bhinnamastyanyat sāmānyaṁ buddhyabhedataḥ ||126||
tasmād viśeṣaviṣayā sarvai vendriyajā matiḥ |
na viśeṣeṣu śabdānāṁ pravṛttāvasti sambhavaḥ ||127||
ananvayād viśeṣāṇāṁ saṅketasyāpravṛttitaḥ |
viṣayo yaśca śabdānāṁ saṁyojyeta sa eva taiḥ ||128||
asyedamiti sambandhe yāvarthau pratibhāsinau |
tayoreva hi sambandho na tadendriyagocaraḥ ||129||
viśadapratibhāsasya tadārthasyāvibhāvanāt |
vijñānābhāsabhedo hi padārthānāṁ viśeṣakaḥ ||130||
cakṣuṣā'rthāvabhāse'pi yaṁ paro'syeti śaṁsati |
sa eva yojyate śabdairna khalvindriyagocaraḥ ||131||
avyāpṛtendriyasyānyavāṅ mātreṇāvibhāvanāt |
na cānuditasambandhaḥ svayaṁ jñānaprasaṅgataḥ ||132||
manaso yugapadvṛtteḥ savikalpāvikalpayoḥ |
vimūḍho laghuvṛttervā tayoraikyaṁ vyavasyati ||133|
vikalpavyavadhānena vicchinnaṁ darśanaṁ bhavet |
iti ced bhinnajātīyavikalpe'nyasya vā katham ||134||
alātadṛṣṭivad bhāvapakṣaśced balavān mataḥ |
anyatrāpi samānaṁ tad varṇayorvā sakṛcchutiḥ ||135||
sakṛt saṅgatasarvārtheṣvindriyeṣviha satsvapi |
pañcabhirvyavadhāne'pi bhātyavyavahiteva yā ||136||
sā matirmāmaparyantakṣaṇikajñānamiśraṇāt |
vicchinnābheti taccitraṁ tasmāt santu sakṛddhiyaḥ ||137||
pratibhāsāviśeṣaśca sāntarānantare katham |
śuddhe manovikalpe ca na kramagrahaṇaṁ bhavet ||138||
yo'grahaḥ saṅgate'pyarthe kvacidāsaktacetasaḥ |
saktyānyotpattivaiguṇyāccodyaṁ vai tad dvayorapi ||139||
śīghravṛtteralātāderanvayapratighātinī |
cakrabhrāntiṁ dṛgādhatte na dṛśāṁ ghaṭanena sā ||140||
kecidindriyajatvāderbāladhīvadakalpanām |
āhurbālāvikalpe ca hetuṁ saṁketamandatām ||141||
teṣāṁ pratyakṣameva syād bālānāmavikalpanāt |
saṁketopāyavigamāt paścādapi bhavenna saḥ ||142||
mano vyutpannasaṁketamasti tena sa cenmataḥ |
evamindriyaje'pi syād śeṣavaccedamīdṛśam ||143||
yadeva sādhanaṁ bāle tadevātrāpi kathyatām |
sāmyādakṣadhiyāmuktamanenānubhavādikam ||144||
viśeṣaṇaṁ viśeṣyañca sambandhaṁ laukikīṁ sthitim |
gṛhītvā saṅkalayayaitat tathā pratyeti nānyathā ||145||
yathā daṇḍini jātyādervivekenānirūpaṇāt |
tadvatā yojanā nāsti kalpanāpyatra nāstyataḥ ||146||
yadapyanvayi vijñānaṁ śabdavyaktyavabhāsi tat |
varṇākṛtyakṣarākāraśūnyaṁ gotvaṁ hi varṇyate ||147||
samānatve'pi tasyaiva neaṇaṁ netragocare |
pratibhāsadvayābhāvāt buddherbhedaśca durlabhaḥ ||148||
samavāyāgrahādakṣaiḥ sambandhādarśanaṁ sthitam |
paṭastantuṣvihetyādiśabdāśceme svayaṁ kṛtāḥ ||149||
śṛṅgaṁ gavīti loke syāt śṛṁge gaurityalaukikam |
gavākhyapariśiṣṭāṅgavicchedānupalambhanāt ||150||
taistantubhiriyaṁ śāṭītyuttaraṁ kāryamucyate |
tantusaṁskārasambhūtaṁ naikakālaṁ kathañcana ||151||
kāraṇāropataḥ kaścid ekāpoddhārāro'pi vā |
tantvākhyāṁ vartayet kārye darśayan nāśrayaṁ śruteḥ ||152||
upakāryopakāritvaṁ vicchedād dṛṣṭireva vā |
mukhyaṁ yadaskhalajjñānamādisaṁketagocaraḥ ||153
anumānaṁ ca jātyādau vastuno nāsti bhedini |
sarvatra vyapadeśo hi daṇḍādernāpi sāṁvṛtāt ||154||
vastuprāsādamālādiśabdāścānyānapekṣiṇaḥ |
geho yadyapi saṁyogastanmālā kinnu tad bhavet ||155||
jātiśced geha ekā'pi māletyucyeta vṛkṣavat |
mālābahutve tacchabdaḥ kathaṁ jāterajātitaḥ ||156||
mālādau ca mahattvādiriṣṭo yaścaupacārikaḥ |
mukhyāviśiṣṭavijñānagrāhyatvānnaupacārikaḥ ||157
ananyahetutā tulyā sā mukhyābhimateṣvapi |
padārthaśabdaḥ kaṁ hetumanyaṁ ṣaṭsu samīkṣate ||158||
yo yathā rūḍhitaḥ siddhastatsāmyād yastathocyate |
mukhyo gauṇaśca bhāveṣvapyabhāvasyopacārataḥ ||159||
saṁketānvayinī rūḍhirvakturicchānvayī ca saḥ |
kriyate vyavahārārtha chandaḥśabdāṁśanāmavat ||160||
vastudharmatayaivārthāstādṛgvijñānakāraṇam |
bhede'pi yatra tajjñānaṁ tāṁstathā pratipadyate ||161||
jñānānyapi tathā bhede bhedapratyavamarśane |
ityatatkāryaviśleṣasyānbvayo naikavastunaḥ ||162||
vastūnāṁ vidyate tasmāt tanniṣṭhā vastuni śrutiḥ |
bahyaśaktivyavacchedaniṣṭhābhāve'pi tacchrutiḥ ||163||
vikalpapratibimbeṣu tanniṣṭheṣu nibadhyate |
tato'nyāpohaniṣṭhatvāduktānyāpohakṛt śrutiḥ ||164||
vyatirekīva yajjñāne bhātyarthapratibimbakam |
śabdāt tadapi nārthātmā bhrāntiḥ sā vāsanodbhavā ||165||
tasyābhidhāne śrutibhirarthe koṁ'śo'vagamyate |
tasyāgato ca saṁketakriyā vyarthā tadarthikā ||166||
śabdo'rthāṁśaṁ kamāheti tatrānyāpoha ucyate |
ākāraḥ sa ca nārthe'sti taṁ vadannarthabhāk katham ||167||
śabdasyānvayinaḥ kāryamarthenānvayinā sa ca |
ananvayī dhiyo'bhedād darśanābhyāsanirmitaḥ ||168||
tadrūpāropagatyānyavyāvṛttādhigateḥ punaḥ |
śabdārtho'rthaḥ sa eveti vacane na virudhyate ||169||
mithyāvabhāsino vaite pratyayāḥ śabdanirmitāḥ |
anuyāntīmamarthāśamiti cāpohakṛt śrutiḥ ||170||
tasmāt saṁketakāle'pi nirdiṣṭārthena saṁyutaḥ |
svapratītifalenānyāpohaḥ sambadhyate śrutau ||171||
anyatrādṛṣṭyapekṣatvāt kvacittaddṛṣṭyapekṣaṇāt |
śrutau sambadhyate'poho naitad vastuni yujyate ||172||
tasmād jātyāditadyogā nārthe teṣu ca na śrutiḥ |
saṁyujyate'nyavyāvṛttau śabdānāmeva yojanāt ||173||
saṁketasmaraṇopāyaṁ dṛṣṭasaṁkalanātmakam |
pūrvāparaparāmarśaśūnye taccākṣuṣe katham ||174||
anyatragatacitto'pi cakṣuṣā rūpamīkṣate |
tatsaṁketāgrahastatra spaṣṭastajjā ca kalpanā ||175||
jāyante kalpanāstatra yatra śabdo niveśitaḥ |
tenecchātaḥ pravartteran nekṣeran bāhyāmakṣajāḥ ||176||
rūpaṁ rūpamitīkṣeta taddhiyaṁ kimitīkṣate |
asti cānubhavastasyāḥ so'vikalpaḥ kathaṁ bhavet ||177||
tayaivānubhave dṛṣṭaṁ na viukalpadvayaṁ sakṛt |
etena tulyakālānyavijñānānubhavo gataḥ ||178||
smṛtirbhavedatīte ca sā'gṛhīte kathaṁ bhavet |
syāccānyadhīparicchedābhinnarūpā svabuddhidhīḥ ||179||
atītamapadṛṣṭābtamaliṅgañcārthavedanam |
siddhaṁ tatkena tasmin hi na pratyakṣaṁ na laiṅgikam ||180||
tatsvarūpāvabhāsinyā buddhayānantarayā yadi |
rūpādiriva gṛhyeta na syāt tatpūrvadhīgrahaḥ ||181||
so'vikalpaḥ svaviṣayo vijñānānubhavo yathā |
aśakyasamayaṁ tadvadanyadapyavikalpakam ||182||
sāmānyavācinaḥ śabdāstadekārthā ca kalpanā |
abhāve nirvikalpasya viśeṣādhigamaḥ katham ||183||
asti cennirvikalpaṁ ca kiñcit tattulyahetukam |
sarva tathaiva hetorhi bhedād bhedaḥ falātmanām ||184||
anapekṣitabāhyārthā yojanā samayasmṛteḥ |
tathānapekṣya samayaṁ vastuśaktyaiva netradhīḥ ||185||
saṁketasmaraṇāpekṣaṁ rūpaṁ yadyakṣacetasi |
anapekṣya na cecchaktaṁ syāt smṛtāveva liṁgavat ||186||
tasyāstatsaṁgamotpatterakṣadhīḥ syāt smṛterna vā |
tataḥ kālāntare'pi syāt kvacid vyākṣepasambhavāt ||187||
krameṇobhayahetuścet prāgeva syādabhedataḥ |
anyo'kṣabuddhihetuścet smṛtistatrāpyanarthikā ||188||
yathāsamitāsiddhyarthamiṣyate samayasmṛtiḥ |
bhedaścāsamito grāhyaḥ smṛtistatra kimarthikā ||189||
sāmānyamātragrahaṇe bhedāpekṣā na yujyate |
tasmāccakṣuśca rūpaṁ ca pratītyodeti netradhīḥ ||190||
sākṣācca jñānajanane samartho viṣayo'kṣavat |
atha kasmād dvayādhīnajanma tat tena nocyate ||191||
samīkṣya gamakatvaṁ hi vyapadeśo niyujyate |
taccākṣavyapadeśe'sti taddharmaśca niyojyatām ||192||
tato liṁgasvabhāvo'tra vyapadeśe niyojyatām |
nivarttate vyāpakasya svabhāvasya nivṛttitaḥ ||193||
sañcitaḥ samudāyaḥ sa sāmānyaṁ tatra cākṣadhīḥ |
sāmānyabuddhuścāvaśyaṁ vikalpenānubaddyate ||194||
arthāntarābhisambandhājjāyante ye'ṇavo'pare |
uktāste sañcitāste hi nimittaṁ jñānajanmanaḥ ||195||
aṇū nāṁ sa viśeṣaśca nāntareṇāparanaṇīn |
tadekāniyamajjñānamuktaṁ sāmānyagocaram ||196||
athaikāyatanatve'pi nānekaṁ dṛśyate sakṛt |
sakṛdgrahāvabhāsaḥ ki viyukteṣu tilādiṣu ||197||
prayuktaṁ lāghavañcātra teṣveva kramapātiṣu |
kiṁ nākramagrahastulyakālāḥ sarvāśya buddhayaḥ ||198||
kāścit tāsvakramābhāsāḥ kramavatyo'parāśca kim |
sarvārthagrahaṇe tasmāsakramo'yaṁ prasajyate ||199||
nai kaṁ citrapataṁgādi rūpaṁ vā dṛśyate katham |
citraṁ tadekāmiti cedidaṁ citrataraṁ tataḥ ||200||
naikasvabhāvaṁ citraṁ hi maṇirūpaṁ yathaiva tat |
nīlādipratibhāsaśca tulyaścitrapaṭādiṣu ||201||
tatrāvayavarūpaṁ cet kevalaṁ dṛśyate tathā |
nīlādīni nirasyānyaccitraṁ citraṁ yadīkṣase ||202||
tulyārthākārakālatvenopalakṣitayardvayoḥ |
nānārthā kramavatyekā kimekārthā'kramāparā ||203||
vaiśvarūpyād dhiyāmeva bhāvānāṁ viśvarūpatā |
taccedanaṅga keneyaṁ siddhā bhedavyavasthitiḥ ||204||
vijātīnāmanārambhādālekhyādau na citradhīḥ |
arūpatvānna saṁyogaścitro bhakteśca nāśrayaḥ ||205||
pratyekamavicitratvād gṛhīteṣu krameṇa ca |
na citradhīsaṅkalanamanekasyaikayā'grahāt ||206||
nānārthaikā bhavet tasmāt siddhā'to'pyavikalpikā |
vikalpayannekamartha yato'nyadapi paśyati ||207||
citrāvabhāseṣvathaṣu yadyekatvaṁ na yujyate |
saiva tāvat kathaṁ buddhirekā citrāvabhāsinī ||208||
idaṁ vastubalāyātaṁ yad vadanti vipaścitaḥ |
yathā yathārthāścintyante viśīryante tathā tathā ||209||
kiṁ syāt sā citrataikasyām na syāt tasyāṁ matāvapi |
yadīdaṁ svayamarthānāṁ rocate tatra ke vayam ||210||
tasmānnārtheṣu na jñāne sthūlābhāsastadātmanaḥ |
ekatra pratiṣiddhitvād bahuṣvapi na sambhavaḥ ||211||
paricchedo'ntaranyo'yaṁ bhāgo bahiriva sthitaḥ |
jñānasyābhedinau bhinnau pratibhāso h yupaplavaḥ ||212||
tatraikasyāpyabhāvena dvayamapyavahīyate |
tasmāt tadeva tasyāpi tattvaṁ yā dvayaśūnyatā ||213||
tadbhedāśrayiṇī ceyaṁ bhāvānāṁ bhedasaṁsthitiḥ |
tadupalpavabhāve ca teṣāṁ bhedo'pyupaplavaḥ ||214||
na grāhyagrāhakākārabāhyamasti ca lakṣaṇam |
ato lakṣaṇaśūnyatvānniḥsvabhāvāḥ prakāśitāḥ ||215||
vyāpāropadhikaṁ sarva skandhādīnāṁ viśeṣataḥ |
lakṣaṇaṁ sa ca tattvaṁ na tenāpyete vilakṣaṇāḥ ||216||
yathāsvampratyayāpekṣādavidyopaplutātmanām |
vijñaptirvitathākārā jāyate timiradivat ||217||
asaṁviditatatvā ca sā sarvāparadarśanaiḥ |
asambhavād vinā teṣāṁ grāhyagrāhakaviplavaiḥ ||218||
tadupekṣitatattvārthaiḥ kṛtvā gajanimīlanam |
kevalaṁ lokabuddhyaiva bāhyacintā pratanyate ||219||
nīlādiścitravijñāne jñānopādhirananyabhāk |
aśakyadarśanaḥ taṁ hi patatyarthe vivecayan ||220||
yad yathā bhāsate jñānaṁ tat tathaiva prakāśate |
iti nāmaikabhāvaḥ syāccitrākārasya cetasi ||221||
paṭādirūpasyaikatve tathā syādavivekitā |
vivekīni nirasyānyadā viveki ca nekṣate ||222||
ko vā virodho bahavaḥ sañjātātiśayāḥ pṛthak |
bhaveyuḥ kāraṇaṁ buddheryadi nātmendriyādivat ||223||
hetubhāvād ṛte nānyā grāhyatā nāma kācana |
tatra buddhiryadākārā tasyāstad grāhyamucyate ||224||
kathaṁ vā'vayavī grāhyā sakṛt svāvayavaiḥ saha |
na hi gopratyayo dṛṣṭaḥ sāsnādīnāmadarśane ||225||
guṇapradhānādhigamaḥ sahāpyabhimato yadi |
sampūrṇāṅgo na gṛhyeta sakṛnnāpi guṇādimān ||226||
vivakṣāparatantratvād viśeṣaṇaviśeṣayayoḥ |
yadṅgabhāvenopāttaṁ tat tenaiva hi gṛhyate ||227||
svato vastvantarābhedād guṇāderbhedakasya ca |
agrahādekabuddhiḥ syāt paśyato'pi parāparam ||228||
guṇādibhedagraṇānnānātvapratipad yadi |
astu nāma tathāpyeṣāṁ bhavet sambandhisaṅkaraḥ ||229||
śabdādīnāmanekatvāt siddho'nekagrahaḥ sakṛt |
sanniveśagrahāyogādagrahe sanniveśinām ||230||
sarvato vinivṛttasya vinivṛttiryato yataḥ |
tadbhedonnītabhedā sā dharmiṇo'nekarūpatā ||231||
te kalpitā rūpabhedād nirvikalpasya cetasaḥ |
na vicitrasya citrābhāḥ kādācitkasya gocaraḥ ||232||
yadyapyasti sitatvādi yādṛgindriyagocaraḥ |
na so'bhidhīyate śabdairjānayo rūpabhedataḥ ||233||
ekārthatve'pi buddhīnāṁ nānāśrayatayā sa cet |
śrotrādicittānīdānīṁ bhinnārthānīti tat kutaḥ ||234||
jāto nāmāśrayonyo'nyaḥ cetasāṁ tasya vastunaḥ |
ekasyaiva kuto rūpaṁ bhinnākārāvabhāsi tat ||235||
vṛtterdṛ śyaparāmarśenābhidhānavikalpayoḥ |
darśanāt pratyabhijñānaṁ gavādīnāṁ nivāritam ||236||
anvayāccānumānaṁ yadabhidhānavikalpayoḥ |
dṛśye gavādau jātyādestadapyetena dūṣitam ||237||
darśanānyeva bhinnānyapyekāṁ kurvanti kalpanām |
pratyabhijñānasaṁkhyātāṁ svabhāveneti varṇitam ||238||
pūrvānubhūtagrahaṇe mānasasyāpramāṇatā |
adṛṣṭagrahaṇe'ndhāderapi syādarthadarśanam ||239||
kṣaṇakatvādatītasya darśanasya na sambhavaḥ |
vācyamakṣaṇikatve syāllakṣaṇaṁ saviśeṣaṇam ||240||
niṣpāditakriye kañcid viśeṣamasamādadhat |
karmaṇyaindriyamanyad vā sādhanaṁ kimitīṣyate ||241||
sakṛd bhāvaśca sarvāsāṁ dhiyāṁ tadbhāvajanmanām |
anyairakāryabhedasya tadapekṣāvirodhataḥ ||242||
tasmādindriyavijñānānantarapratyayodbhavam |
mano'nyameva gṛhṇāti viṣayaṁ nāndhadṛk tataḥ ||243||
svārthānvayārthāpekṣaiva heturindriyajā matiḥ |
tato'nyagrahaṇesya niyatagrāhyatā matā ||244||
tadatulyakriyākālaḥ kathaṁ svajñānakālikaḥ |
sahakārī bhavedartha iti cedakṣacetasaḥ ||245||
asataḥ prāgasāmarthyāt paścāccānupayogataḥ |
prāgbhāvaḥ sarvahetūnāṁ nāti'rtha svadhiyā saha ||246||
bhinnakālaṁ kathaṁ grāhyamiti ced grāhyātāṁ viduḥ |
hetutvameva yuktijñā jñānākārārpaṇakṣamam ||247||
kārya hyanekahetutve'pyanukurvadudeti yat |
tat tenāpyatra tadrūpaṁ gṛhītamiti cocyate ||248||
aśakyasamayo hyātmā rāgādīnāmannanyabhāk |
teṣāmataḥ svasaṁvittirnnābhijalpānuṣaṅgiṇī ||249||
avedakāḥ parasyāpi te svarūpaṁ kathaṁ viduḥ |
ekārthāśrayiṇā vedyā vijñāneneti kecana ||250||
tadatadrū piṇo bhāvāstadatadrū pahetujāḥ |
tatsukhādi kimajñānaṁ vijñānābhinnahetujam ||251||
sārthe satīndriye yogye yathāsvamapi cetasi |
dṛṣṭaṁ janma sukhādīnāṁ tat tulyaṁ manasāmapi ||252||
asatsu satsu caiteṣu na janmājanma vā kvacit |
dṛṣṭaṁ sukhāderbuddhervā tat tato nānyaśca te ||253||
sukhaduḥkhādibhedaśca tesāmeva viśeṣataḥ |
tasyā eva yathā buddhermāndyapāṭavasaṁśrayāḥ ||254||
yasyārthasya nipātena te jātā dhīsukhādayaḥ |
multvā taṁ pratipadyeta sukhādīneva sā kathan ||255||
avicchinnā na bhāseta tatsaṁvittiḥ kramagrahe |
tallāghavāccet tattulyamityasaṁvedanaṁ na kim ||256||
na caikayā dvayajñānaṁ niyamādakṣacetasaḥ |
sukhādyabhāve'pyarthācca jātestacchaktyasiddhitaḥ ||257||
pṛthak pṛthak ca sāmarthye dvayornīlādivat sukham |
gṛhyeta kevalaṁ tasya taddhetvarthamagṛhṇataḥ ||258||
na hi saṁvedanaṁ yuktam arthenaiva saha grahe |
kiṁ sāmarthya sukhādīnāṁ neṣṭā dhīryat tadudbhavā ||259||
vinārthena sukhādīnāṁ vedane cakṣurādibhiḥ |
rūpādiḥ stryādibhedo'kṣraṇā na gṛhyeta kadācana ||260||
na hi satyantaraṅge'rthe śakte dhīrbāhyadarśanī |
arthagrahe sukhādīnāṁ tajjānāṁ syādavedanam ||261||
dhiyoryu gapadutpattau tattadviṣayasambhavāt |
sukhaduḥkhavidau syātāṁ sakṛdarthasya sambhave ||262||
satyāntare'pyupādāne jñāne duḥkhādisambhavaḥ |
nopādānaṁ viruddhasya taccaikamiti cenmatam ||263||
tadajñānasya vijñānaṁ kenopādānakāraṇam |
ādhipatyaṁ tu kurvīta tadvirudve'pi dṛśyate ||264||
akṣraṇoryathaika āloko naktañcaratadanyayoḥ |
rūpadarśanavaiguṇyāvaiguṇye kurute sakṛt ||265||
tasmāt sukhādayo'rthānāṁ svasaṁkrāntāvabhāsinām |
vedakāḥ svātmanaścaiṣāmarthebhyo janma kevalam ||266||
arthātmā svātmabhūto hi teṣāṁ tairanubhūyate |
tenārthānubhavakhyātirālambastu tadābhatā ||267||
kaścid bahiḥsthitāneva sukhādīnapracetanān
grāhyānāha na tasyāpi sakṛd yukto dvayagrahaḥ ||268||
sukhādyabhinnarūpatvānnīlādeścet sakṛd grahaḥ |
bhinnāvabhāsinorgrāhyaṁ cetasostadabhedi kim ||269||
tasyāviśeṣe bāhyasya bhāvanātāratamyataḥ |
tāratamyañca buddhau syānna prītiparitāpayoḥ ||270||
sukhādyātmatayā buddherapi yadyavirodhitā |
sa idānīṁ kathaṁ bāhyāḥ sukhādyātmeti gamyate ||271||
agrāhyagrāhakatvācced bhinnajātīyayoḥ pumān |
agrāhakaḥ syāt sarvasya tato hīyeta bhoktṛtā ||272||
kāryakāraṇatānena pratyuktā'kāryakāraṇe |
grāhyagrāhakatābhāvād bhāve'nyatrāpi sā bhavet ||273||
tasmāt ta āntarā eva saṁvedyatvācca cetanāḥ |
saṁvedanaṁ na yad rūpaṁ na hi tat tasya vedanam ||274||
atatsvabhāvo'nubhavo baiddhāṁstān sannavaiti cet |
muktvā'dhyakṣasmṛtākārāṁ saṁvitiṁ buddhiratra kā ||275||
tāṁstānarthānupādāya sukhaduḥkhādivedanam |
ekamāvirbhavad dṛṣṭaṁ na dṛṣṭaṁ tvanyadantarā ||276||
saṁsargādavibhāgaścedayogolakavah nivat |
bhedābhedavyavasthaivamucchinnā sarvavastuṣu ||277||
abhinnavedanasyaikyaṁ yannaivaṁ tad vibhedavat |
sidhyedasādhanatve'sya na siddhaṁ bhedasādhanam ||278||
bhinnābhaḥ sitaduḥkhādirabhinno bhuddhivedane |
abhinnābhe vibhinne ced bhedābhedau kimāśrayau ||279||
tiraskṛtānāṁ paṭunā'pyekadā'bhedadarśanāt |
pravāhe vittibhedānāṁ siddhā bhedavyavasthitiḥ ||280||
prāguktaṁ yogināṁ jñānaṁ teṣāṁ tad bhāvanāmayam |
vidhūtakalpanājālaṁ spaṣṭamevāvabhāsate ||281||
kāmaśokabhayonmādacaurasvapnādyupaplutāḥ |
abhūtānapi paśyanti purato'vasthitāniva ||282||
na vikalpānubaddhasyāsti syuṭārthāvabhāsitā |
svapne'pi smaryate smārta na ca tat tādṛgarthavat ||283||
aśubhā pṛthivīkṛtsnādyabhūtamapi varṇyate |
spaṣṭābhaṁ nirvikalpañca bhāvānābalanirmitam ||284||
tasmād bhūtamabhūtaṁ vā yad yadevātibhāvyate |
bhāvanāpariniṣpattau tat sfuṭākalpadhīfalam ||285||
tatra pramāṇaṁ saṁvādi yat prāṅ nirṇītavastuvat |
tad bhāvānājaṁ pratyakṣamiṣṭam śeṣā upaplavāḥ ||286||
śabdārthagrāhi yad yatra tajjñānaṁ tatra kalpanā |
svarūpaṁ ca na śabdārthastatrādhyakṣamato'khilam ||287||
trividhaṁ kalpamājñānamāśrayopaplavodbhavam |
avikalpalamekaṁ ca pratyakṣābhaṁ caturvidham ||288||
anakṣajatvasiddhyarthamukte dve bhrāntidarśanāt |
siddhānumādivacanaṁ sādhanāyaiva pūrvayoḥ ||289||
saṁketasaṁśrayānyārthasamāropavikalpe |
na pratyakṣānuvṛttitvāt kadācid bhrāntikāraṇam ||290||
yathaiveyaṁ parokṣārthakalpanā smaraṇātmikā |
samayāpekṣīṇī nārtha pratyakṣamadhyavasyapi ||291||
tathānubhūtasmaraṇamantareṇa ghaṭādiṣu |
na pratyayo'nuyaṁstacca pratyakṣāt parihīyate ||292||
apavādaścaturtho'tra tenoktamupaghātajam |
kevalaṁ tatra timiramupaghātopalakṣaṇam ||293||
mānasaṁ tadapītyeke teṣāṁ grantho virudhyate |
nīladvicandrādidhiyāṁ heturakṣāṇyapītyayam 294||
pāramparyeṇa hetuścedindriyajñānagocare |
vicāryamāṇe prastāvo mānasasyeha kīdṛśaḥ ||295||
ki vaindriyaṁ yadakṣāṇāṁ bhāvābhāvānurodhi cet |
tat tulyaṁ vikriyāvaccet saiveyaṁ kiṁ niṣidhyate ||296||
sarpādibhrāntivaccāsyāḥ syādakṣavikṛtāvapi |
nivṛttirna nivarteta nivṛtte'pyakṣaviplave ||297||
kadācidanyasantāne tathaivārpyeta vācakaiḥ |
dṛṣṭasmṛtimapekṣeta na bhāseta parisfuṭam ||298||
suptasya jāgrato vāpi yaiva dhīḥ sfuṭabhāsinī |
sā nirvikalpobhayathā'pyanyathaiva vikalpikā ||299||
tasmāt tasyāvikalpe'pi prāmāṇyaṁ pratiṣidhyate |
visaṁvādāt tadartha ca pratyakṣābhaṁ dvidhoditam ||300||
kriyāsādhanamityeva sarva sarvasya karmaṇaḥ |
sādhanaṁ na hi tasya sādhanaṁ yā kriyā yataḥ ||301||
tatrānubhavamātreṇa jñānasya sadṛśātmanaḥ |
bhāvyaṁ tenātnamā yena pratikarma vibhajyate ||302||
anātmabhūto bhedo'sya vidyamāno'pi hetuṣu |
bhinne karmaṇyabhinnasya na bhedena niyāmakaḥ ||303||
tasmād yato'syātmabhedādasyādhigatirityayam |
kriyāyāḥ karmaniyamaḥ siddhā sā tatprasādhanā ||304||
arthena ghaṭayatyenāṁ na hi muktvārtharūpatām |
anyaḥ svabhedājjñānasya bhedako'pi kathañcana ||305||
tasmāt prameyādhigateḥ sādhanaṁ meyarūpatā |
sādhane'nyatra tatkarmasambandho na prasiddhayati ||306||
sā ca tasyātmabhūtaiva tena nārthāntaraṁ falam |
dadhānaṁ tacca tāmātmanyarthādhigamanātmanā ||307||
savyāpāramivābhāti vyāpāreṇa svakarmaṇi |
tadvaśāt tadavyavasthānādakārakamapi svayam ||308||
yathā falasya hetūnāṁ sadṛśātmatayodbhavāt |
heturūpagraho loke'kriyāvattve'pi kathyate ||309||
ālocanākṣasambandhaviśeṣaṇadhiyāmataḥ |
neṣṭaṁ prāmāṇyameteṣāṁ vyavadhānāt kriyāṁ prati ||310||
sarveṣāmupayoge'pi kārakāṇāṁ kriyāṁ prati |
yadantyaṁ bhedakaṁ tasyāstat sādhakatamaṁ matam ||311||
sarvasāmānyahetutvāsakṣāṇāmasti nedṛśam |
tadbhede'pi hyatadrūpasyāsyedamiti tat kutaḥ ||312||
etena śeṣaṁ vyākhyātaṁ viśeṣaṇadhiyāṁ punaḥ |
atādrū pye na bhedo'pi tadvadanyadhiyo'pi vā ||313||
neṣṭo viṣayabhedo'pi kriyāsādhanayordvayoḥ |
ekārthatve dvayaṁ vyartha na ca syāt kramabhāvitā ||314||
sādhyasādhanatābhāvaḥ sakṛdbhāve dhiyoṁ'śayoḥ |
tadvyavasthāśrayatvena sādhyasādhanasaṁsthitiḥ ||315||
sarvātmanāpi sambaddhaṁ kaiścidevāvagamyate |
dharmeḥ sa niyamo na syāt sambandhasyāviśeṣataḥ ||316||
tadabhede'pi bhedo'yaṁ yasmāt tasya pramāṇatā |
saṁskārāccedatādrū pye na tasyāpyavyavasthiteḥ ||317||
kriyākaraṇayoraikyavirodha iti ced asat |
dharmabhedābhyupagamād vastvabhinnamitīṣyate ||318||
evamprakārā sarvaiva kriyākārakasaṁsthitiḥ |
bhāvasya bhinnānabhimateṣvapyāropeṇa vṛttitaḥ ||319||
kā'rthasaṁvid yadevedaṁ pratyekṣaṁ prativedanam |
tadarthavedanaṁ kena tādrū pyād vyabhicāri tat ||320||
atha so'nubhavaḥ kvāsya tadevedaṁ vicāryate |
sarūpayanti tat kena sthūlābhāsaṁ ca te'ṇavaḥ ||321||
tannārtharūpatā tasya satyāṁ sā vyabhicāriṇī |
tatsaṁvedanabhāvasya na samarthā prasādhane ||322||
tatsārūpyatadutpattī yadi saṁvedyalakṣaṇam |
saṁvedya syāt samānārtha vijñānaṁ samanantaram ||323||
idaṁ dṛṣṭaṁ śrutaṁ vedam iti yatrāvasāyadhīḥ |
na tasyānubhavaḥ saiva pratyāsattirvicāryate ||324||
dṛśyadarśanayoryena tasya tad darśanaṁ matam |
tayoḥ sambandhamāśritya draṣṭureṣa viniścayaḥ ||325||
ātmā sa tasyānubhavaḥ s ca nānyasya kasyacit |
pratyakṣaprativedyatvamapi tasya tadātmatā ||326||
nānyo'nubhāvyastenāsti tasya nānubhavo'paraḥ |
tasyāpi tulyacodyatvāt svayaṁ saiva prakāśate ||327||
nīlādirūpastasyāsau svabhāvo'nubhavaśca saḥ |
nīlādyanubhavāt khyātaḥ svarūpānubhavo'pi san ||328||
prakāśamānastādātmyāt svarūpasya prakāśakaḥ |
yathā prakāśo'bhimatastathā dhīrātmavedinī ||329||
tasyāścārthāntare vedye durghaṭau vedyavedakau |
avedyavedakākārā yathā bhrāntairnirīkṣyate ||330||
vibhaktalakṣaṇagrāhyagrāhakākāraviplavā |
tathā kṛtavyavastheyaṁ keśādijñānabhedavat ||331||
yadā tadā na sañcodyagrāhyagrāhakalakṣaṇā |
tadānyasaṁvido'bhāvāt svasaṁvit falamiṣyate ||332||
yadi bahyo'nubhūyeta ko doṣo naiva kaścana |
idameva kimuktaṁ syāt sa bāhyo'rtho'nubhūyate ||333||
yadi buddhistadākārā sā'styākāraviśeṣiṇī |
sā bāhyādanyato veti vicāramidamarhati ||334||
darśanopādhirahitasyāgrahāta tadgrahe grahāt |
darśanaṁ nīlanirbhāsaṁ nārtho bāhyo'sti kevalam ||335||
kasyacit kiñcidevāntarvāsanāyāḥ prabodhakam |
tato dhiyāṁ viniyamo na bāhyārthavyapekṣayā ||336||
tasmād dvirūpamastyekaṁ yadevamanubhūyate |
smaryate cobhayākārasyāsya saṁvedanaṁ falam ||337||
yadā nuṣpannatdbhāva iṣṭo'niṣṭo'pi vā paraḥ |
vijñaptiheturviṣayastasyāścānubhavastathā ||338||
yadā saviṣayaṁ jñānaṁ jñānāṁśe'rthavyavasthiteḥ |
tadā ya ātmānubhavaḥ sa evārthaviniścayaḥ ||339||
yadīṣṭākāra ātmā syādanyathā vānubhūyate |
iṣṭo'niṣṭo'pi vā tena bhavatyarthaḥ praveditaḥ ||340||
vidyamāne'pi bāhye 'rthe yathānubhavameva saḥ |
niścitātmā svarūpeṇa nānekātmatvadoṣataḥ ||341||
yadi bāhyaṁ na vidyeta ksya saṁvedanaṁ bhavet |
yadyagatyā svarūpasya bāhyasyaiva na kiṁ matam ||342||
abhyupāye'pi bhedena na syādanubhavo dvayoḥ |
adṛṣṭāvaraṇāt syāt cenna nāmārthāvaśo gatiḥ ||343||
tamanekātmakaṁ bhāvamekātmatvena darśayat |
tadadṛṣṭaṁ kathaṁ nāma bhavedarthasya darśakam ||344||
iṣṭāniṣṭāvabhāsinyaḥ kalpanā nākṣadhīryadi |
aniṣṭādāvasandhānaṁ dṛṣṭaṁ tatrāpi cetasām ||345||
tasmāt prameye bāhye 'pi yuktaṁ svānubhavaḥ falam |
yataḥ svabhāvo'sya yathā tathaivārthaviniścayaḥ ||346||
tadarthābhāsataivāsya pramāṇaṁ na tu sannapi |
grāhakātmā'parārthatvād bāhyeṣvartheṣapekṣate ||347||
yasmād yathā niviṣṭo'sāvarthātmā pratyaye tathā |
niścīyate niviṣṭo'sāvevamityātmasaṁvidaḥ ||348||
ityarthasaṁvit saiveṣṭā yato'rthātmā na dṛśyate |
tasmād buddhiniveśyārthaḥ sādhanaṁ tasya sā kriyā ||349||
yathā niviśate so'rtho yataḥ sā prathate tathā |
arthasthitestadātmatvāt svavidapyarthavinmatā ||350||
tasmād viṣayabhedo'pi na svasaṁvedanaṁ falam |
uktaṁ svabhāvacintāyāṁ tādātmyādarthasaṁvidaḥ ||351||
tathāvabhāsamānasya tādṛśo'nyādṛśo'pi vā |
jñānasya heturartho'pītyarthasyeṣṭā prameyatā ||352||
yathākathañcit tasyārtharūpaṁ muktvāvabhāsinaḥ |
arthagrahaḥ katham satyaṁ na jāne'hamapīdṛśam ||353||
avibhāgo'pi buddh yātmaviparyāsitadarśanaiḥ |
grāhyagrāhakasaṁvittibhedavāniva lakṣyate ||354||
mantrādyu paplutākṣāṇāṁ yathā mṛcchakalādayaḥ |
anyathaivāvabhāsante tadrūparahitā api ||355||
tathaiva darśanāt teṣāmanupaplutacakṣuṣā |
dūre yathā vā maruṣu mahānalpo'pi dṛśyate ||356||
yathānudarhsanaṁ ceyaṁ meyamānafalasthitiḥ |
kriyate'vidyamānāpi grāhyagrāhakasaṁvidām ||357||
anyathaikasya bhāvasya nānārūpāvabhāsinaḥ |
satyaṁ kathaṁ syurākārāstadekatvasya hānitaḥ ||358||
anyasyānyatvahāneśca nābhedo rūpadarśanāt |
rūpābhedaṁ ca paśyanto dhīrabhedaṁ vyavasyati ||359||
bhāvā yena nirūpyante tadrūpaṁ nāsti tattvataḥ |
yasmādekamanekaṁ ca rūpaṁ teṣāṁ na vidyate ||360||
sādharmyadarśanālloke bhrāntirnāmopajāyate |
atadātmani tādātmyavyavasāyena neha tat ||361||
adarśanājjagatyasminnekasyāpi tadātmanaḥ |
astīyamapi yā tvantarupaplavasamudbhavā ||362||
doṣodbhavā prakṛtyā sā vitathapratibhāsinī |
anapekṣitasādharmyadṛgādistaimirādivat ||363||
tatra buddheḥ paricchedo grāhakākārasammataḥ |
tādātmyādātmavit tasya sa tasya sādhanaṁ tataḥ ||364||
tatrātmaviṣaye māne yathārāgādi vedanam |
iyaṁ sarvatra saṁyojyā mānameyafalasthitiḥ ||365||
tatrāpyanubhavātmatvāt te yogyā svātmasaṁvidi |
iti sā yogyatā mānamātmā meyaḥ falaṁ svavit ||366||
grāhakākārasaṁkhyātā paricchedātmatātmani |
sā yogyateti ca proktaṁ pramāṇaṁ svātmavedanam ||367||
sarvameva hi vijñānaṁ viṣayebhyaḥ samudbhavad |
tadanyāsyāpi hetutve kathañcid viṣayākṛti ||368||
yathaivāhārakālāderhetutve'patyajanmani |
pitrostadekasyākāraṁ dhatte nānyasya kasyacit ||369||
taddhetutvena tulye'pi tadanyairviṣaye matam |
viṣayatvaṁ tadaṁśena tadabhāve na tad bhavet ||370||
anarthākāraśaṅkā syādapyarthavati cetasi |
atītārthagrahe siddhe dvirūpatvātmavedane ||371||
nīlādyābhāsabheditvānnartho jātirādvatī |
sā cānityā na jātiḥ syānnityā cā janikā katham ||372||
nāmādikaṁ niṣiddhaṁ prāṅ nāyamarthavatāṁ kramaḥ |
icchamātrānurodhitvādarthaśaktirna sidhyati ||373||
smṛtiścedṛgvidhaṁ jñānaṁ tasyāścānubhavād bhavaḥ |
sa cārthākārarahitaḥ sedānīṁ tadvatī katham ||374||
nārthād bhāvastadābhāvāt syāttathānubhave'pi saḥ |
ākāraḥ sa ca nārthasya spaṣṭakāravivekataḥ ||375||
vyatiriktaṁ tadākāraṁ pratīyādaparastadā |
nityamātmani sambandhe pratīyāt kathitaṁ ca na ||376||
ekaikenābhisambandhe pratisandhirna yujyate |
ekārthābhiniveśātmā pravaktṛśrotṛcetasoḥ ||377||
tadekavyavahāraścet sādṛśyādatadābhayoḥ |
bhinnātmārtha kathaṁ grāhyastadā syāddhīranarthikā ||378||
taccānubhavavijñānenobhayāṁśāvalambinā |
ekākāraviśeṣeṇa tajjñānenānubadhyate ||379||
anyathā hyatathārūpaṁ kathaṁ jñāne'dhirohati |
ekākārottaraṁ jñānaṁ tathā h yuktaramuktaram ||380||
tasyārtharūpeṇākārāvātmākāraśca kaścana |
dvitīyasya tṛtīyena jñānena hi vivicyate ||381||
arthakāryatayā jñānasmṛtāvarthasmṛteryadi |
bhrāntyā saṅkalanaṁ jyotirmanaskāre ca sā bhavet ||382||
sarveṣāmapi kāryāṇāṁ kāraṇaiḥ syāt tathā grahaḥ |
kulālādivivekena na smaryeta ghaṭastataḥ ||383||
yasmādatiśayāj jñānamarthasaṁsargabhājanam |
sārūpyāttat kimanyat syād dṛṣṭeśca yamalādiṣu ||384||
ādyānubhayarūpatve hye karūpe vyavasthitam |
dvitīyaṁ vyatiricyet na parāmarśacetasā ||385||
arthasaṁkalanāśleṣā ṁdhīrdvitīyāvalambate |
nīlādirūpeṇa dhiyaṁ bhāsamānāṁ purastataḥ ||386||
anyathā yādyamevaikaṁ saṁyojyetārthasambhavāt |
jñānaṁ nadṛṣṭasambandhaṁ pūrvārthenottarottaram ||387||
sakṛt saṁvedyamānasya niyamena dhiyā saha |
viṣayasya tato'nyatvaṁ kenākāreṇa sidhyati ||388||
bhedaśca bhrāntavijñānairdṛ śyetendāvivādvaye |
saṁvittiniyamo nāsti bhinnayornīlapītayoḥ ||389||
nārthā'saṁvedanaḥ kaścidanartha vāpi vedanam |
dṛṣṭaṁ saṁvedyamānaṁ tat tayornāsti vivekitā ||390||
tasmādarthasya durvāraṁ jñānakālāvabhāsinaḥ |
jñānadavyatirekitvam hetubhedānumā bhavet ||391||
abhāvādkṣabuddhīnāṁ satsvapyanyeṣu hetuṣu |
niyamaṁ yadi na bru yāt pratyayāt samanantarāt ||392||
bījādaṅkurajanmāgnerdhūmāt siddhiritīdṛśī |
bahyārthāśrayiṇī yapi kārakajñāpakasthitiḥ ||393||
sāpi tadru panirbhāsā tathā niyatasaṅgamāḥ |
buddhīrāśritya kalpyeta yadi kiṁ vā virudhyate ||394||
anagnijanyo dhūmaḥ syāt tatkāryāt kāraṇe gatiḥ |
na syāt kāraṇatāyāṁ vā kuta ekāntato gatiḥ ||395||
tatrāpi dhūmābhāsā dhīḥ prabodhapaṭuvāsanām |
gamayedagninirbhāsāṁ dhiyameva na pāvakam ||396||
tadyogyavāsanāgarbha eva dhūmāvabhāsinīm |
vyanakti cittasantāni dhiyaṁ dhūmo'nitastataḥ ||397||
astyeṣa viduṣāṁ vādo bāhyāṁ tvāśritya varṇyate |
dvairūpyaṁ sahasaṁvittiniyamāt tacca sidhyati ||398||
jñānamindriyabhedena paṭumandāvilādikām |
pratibhāsabhidāmarthe bibhradekatra dṛśyate ||399||
arthasyābhinnarūpatvādekarūpaṁ bhavenmanaḥ |
sarvai tadarthamarthāccet tasya nāsti tadābhatā ||400||
arthāśrayeṇodbhavatastadrūpamanukurvataḥ |
tasya kenacidaṁśena parato'pi bhidā bhavet ||401||
tathā hyāśritya pitaraṁ tadrūpo'pi sutaḥ pituḥ |
bhedaṁ kenacidaṁśena kutaścidavalambate ||402||
mayūracandrakākāraṁ nīlalohitabhāsvaram |
sampaśyanti pradīpādermaṇḍalaṁ mandacakṣuṣaḥ ||403||
tasya tadbāhyārūpatve kā prasannekṣaṇe'kṣamā |
bhūtaṁ paśyaṁśca taddarśī kathaṁ copahatendriyaḥ ||404||
śodhitaṁ timireṇāsya vyaktaṁ cakṣuratīndriyam |
paśyato'nyākṣadṛśye'rthe tadavyaktaṁ kathaṁ punaḥ ||405||
ālokākṣamanaskārādanyasyaikasya gamyate |
śaktirhetustato nānyo'hetuśca viṣayaḥ katham ||406||
sa eva yadi dhīhetuḥ ki pradīpamapekṣate |
dīpamātreṇa dhībhāvādubhayaṁ nāpi kāraṇam ||407||
dūrāsannādibhedena vyaktāvyaktaṁ na yujyate |
tat syādālokabhedāccet taptidhānāpidhānayoḥ ||408||
tulyā dṛṣṭiradṛṣṭirvā sūkṣmoṁ'śastasya kaścan |
ālokana na mandena dṛśyate'to bhidā yadi ||409||
ekatve'rthasya bāhyasya dṛśyādṛśyabhidā kutaḥ |
anekatve'ṇuśo bhinne dṛśyādṛśyābhidā kutaḥ ||410||
māndyapāṭavabhedena bhāso buddhabhidā yadi |
bhinne'nyasminnabhinnasya kuto bhedena bhāsanam ||411||
mandaṁ tadapi tejaḥ kimāvṛteriha sā na kim |
tanutvaṁ tejaso'pyetadastyanyatrāpyatānavam ||412||
atyāsanne ca suvyaktaṁ tejastat syādtisfuṭam |
tatrāpyadṛṣṭamāśritya bhaved rūpāntaraṁ yadi ||413||
anyonyāvaraṇāt teṣāṁ syāt tejovihatistataḥ |
tatraikameva dṛśyet tasyānāvaraṇe sakṛt ||414||
paśyet sfuṭāsfuṭaṁ rūpameko'dṛṣṭena vāraṇe |
arthānarthau na yena stastadadṛṣṭaṁ karoti kim ||415||
tasmāt saṁvid yathāhetu jāyamānārthasaṁśrayāt |
pratibhāsabhidāṁ dhatte śeṣāḥ kumatidurnayāḥ ||416||
jñānaśabdapradīpānāṁ pratyakṣasyetarasya vā |
janakatvena pūrveṣāṁ kṣaṇikānāṁ vināśataḥ ||417||
vyaktiḥ kuto'satā jñānādanyasyānupakāriṇaḥ |
vyaktau vyajyeta sarvo'rthastaddhetorniyamo yadi ||418||
naṣāpi kalpanā jñāne jñānaṁ tvarthāvabhāsataḥ |
taṁ vyanaktīti kathyeta tadabhāve'pi tatkṛtam ||419||
nākārayati cānyo'rtho'nupakārāt sahoditaḥ |
vyakto'nākārayan jñānaṁ svākāreṇa kathaṁ bhavet ||420||
vajropalādirapyarthaḥ sthiraḥ so'nyānapekṣaṇāt |
sakṛt sarvasya janayejjñānāni jagataḥ samam ||421||
kramād bhavanti tānyasya sahakāryu pakāryataḥ |
āhuḥ pratikṣaṇaṁ bhedaṁ sa doṣo'trāpi pūrvavat ||422||
saṁvedanasya tādātmye na vivādo'sti kasyacit |
tasyārtharūpatā'siddhā sā'pi sidhyati saṁsmṛteḥ ||423||
bhedenānanubhūte'sminnavibhakte svagocaraiḥ |
evametanna khalvevamiti sā syānna bhedinī ||424||
na cānubhavamātreṇa kaścid bhedo vivecakaḥ |
vivekinī na cāspaṣṭabhede dhīryamalādivat ||425||
dvairūpyasādhanenāpi prāyaḥ siddhaṁ svavedanam |
svarūpabhūtābhāsasya tadā saṁvedanekṣaṇāt ||426||
dhiyā'tadrū payā jñāne niruddhe'nubhavaḥ katham |
svaṁ ca rūpaṁ na sā vettītyutsanno'nubhavo'khilaḥ ||427||
bahirmu khaṁ ca tajjñānaṁ bhātyarthapratibhāsavat |
buddheśca grāhikā vittirnityamantarmukhātmani ||428||
yo yasya viṣayābhāsastaṁ vetti na tadipyapi |
prāptaṁ saṁvedanaṁ sarvasadṛśānāṁ parasparam |
buddhiḥ sarūpā tadviccet nedānīṁ vit sarūpikā ||430||
svayaṁ so'nubhavastasyā na sa sārūpyakāraṇaḥ |
kriyākarmavyavasthāyāstalloke syānnibandhanam ||431||
svabhāvabhūtatadru pasaṁvidāropaviplavāt |
nīladeranubhūtākhyā nānubhūteḥ parātmanaḥ ||432||
dhiyo nīlādirūpatve bādyo'rthaḥ kimpramāṇakaḥ |
dhiyo'nīlādirūpatve sa tasyānubhavaḥ katham ||433||
yadā saṁvedanātmatvaṁ na sārūpyanibandhanam |
siddhaṁ tat svat evāsya kimarthenopanīyate ||434||
na ca sarvātmanā sāmyamajñānatvaprasaṅgataḥ |
na ca kenacidaṁśena sarva sarvasya vedanam ||435||
yathā nīlādirūpatvānnīlādyanubhavo mataḥ |
tathānubhavarūpatvāt tasyāpyanubhavo bhavet ||436||
nānubhūto'nubhava ityarthavaddhi viniścayaḥ |
tasmādadoṣa iti cet nārthe'pyastyeṣa sarvadā ||437||
kasmād vā'nubhave nāsti sati sattānibandhane |
api cedaṁ yadābhāti dṛśyamāne sitādike ||438||
puṁ saḥ sitādyabhivyaktirūpaṁ saṁvedanaṁ sfuṭam |
tat ki sitādyabhivayakteḥ pararūpamathātmanaḥ ||439||
pararūpe'prakāśāyāṁ vyaktau vyaktaṁ kathaṁ sitam |
jñānaṁ vyaktirna sā vyaktetyavyaktamakhilaṁ jagat ||440||
vyaktervyaktyantaravyaktāvapi doṣaprasaṅgataḥ |
dṛṣṭyā vājñātasambandhaṁ viśinaṣṭi tayā katham ||441||
yasmād dvayorekagatau na dvitīyasya darśanam |
dvayoḥ saṁsṛṣṭayordṛṣṭau syād dṛṣṭamiti niścayaḥ ||442||
sarūpaṁ darśanaṁ yasya dṛśyate'nyena cetasā |
dṛṣṭākhyā tatra cet siddhaṁ sārūpyesya svavedanam ||443||
athātmarūpaṁ no vetti pararūpasya vit katham |
sārūpyād vedanākhyā ca prāgeva prativarṇitā ||444||
dṛṣṭayoreva sārūpyagraho'rtha ca na dṛṣṭavān |
prāk kathaṁ darśanenāsya sārūpyaṁ so'dhyavasyati ||445||
sārūpyamapi necched yastasya nobhayadarśanam |
tadārtho jñānamiti ca jñāte ceti gatā kathā ||446||
atha svarūpam sā tarhi svayameva prakāśate |
yat tasyāmaprakāśāyāmarthaḥ syādaprakāśitaḥ ||447||
etenānātmavitpakṣe sarvārthādarśanena ye |
apratyakṣāṁ dhiyaṁ prāhuste'pi nirvarṇitottarāḥ ||448||
āśrayālambanābhyāsabhedād bhinnapravṛttayaḥ |
sukhaduḥkhābhilāṣādibhedā buddhaya eva tāḥ ||449||
pratyakṣāḥ tadviviktaṁ ca nānyat kiñcidvibhāvyate |
yattajjñānaṁ paro'pyetān bhuñjītānyena vid yadi ||450||
tajjā tatpratibhāsā va yadi dhīrvetti nāparā |
ālambamānasyānyasyāpyastyavaśyamidaṁ dvayaṁ ||451||
atha notpadyate tasmānna ca tatpratibhāsinī |
sā dhīrnirviṣayā prāptā sāmānyaṁ ca tadagrahe ||452||
na gṛhyat iti proktam na ca tadvastu kiñcana |
tasmādarthāvabhāso'sau nānyastasyā dhiyastataḥ ||453||
siddhe pratyakṣabhāvātmavidau gṛhṇāti tān punaḥ |
nādhyakṣamiti cedeṣa kuto bhedaḥ samārthayoḥ ||454||
adṛṣṭaikārthayogādeḥ saṁvido niyamo yadi |
sarvathānyo na gṛhṇīyāt saṁvidbhedo'pyapoditaḥ ||455||
yeṣāṁ ca yogino'nyasya pratyakṣeṇa sukhādikam |
vidanti tulyānubhavāstadvat te'pi syurāturāḥ ||456||
viṣayemdriyasampātābhāvāt teṣāṁ tadudbhavam |
nodeti duḥkhamiti cet na vai duḥkhasamudbhavaḥ ||457||
duḥkhasya vedanaṁ kintu duḥkhajñānasamudbhavaḥ |
na hi duḥkhādyasaṁvedyaṁ pīḍānugrahakāraṇam ||458||
bhāsamānaṁ svarūpeṇa pīḍā duḥkhaṁ svayaṁ yadā |
na tadālambanaṁ jñānaṁ na tadaivaṁ prayujyate ||459||
bhinne jñānasya sarvasya tenālambanavedane |
arthasārūpyamālamba ātmā vittiḥ svayaṁ sfuṭā ||460||
api cādhyakṣatā'bhāve dhiyaḥ syālliṅgato gatiḥ |
taccākṣamartho dhīḥ pūrvo manaskāro'pi vā bhavet ||461||
kāryakāraṇasāmagr yāmasyāṁ sambandhi nāparam |
sāmarthyādarśanāt tatra nendriyaṁ vyabhicārataḥ ||462||
tathārtho dhīmanaskārau jñānaṁ tau ca na sidhyataḥ |
nāprasiddhasya liṅgatvaṁ vyaktirarthasya cinmatā ||463||
liṅgaṁ saiva nanu jñānaṁ vyakto'rtho'nena varṇitaḥ |
vyaktāvananubhūtāyāṁ tadvyaktatvāviniścayāt ||464||
athārthasyaiva kaścit sa viśeṣo vyaktiriṣyate |
nānutpādavyayavato viśeṣo'rthasya kaścana ||465||
tadiṣṭau vā pratijñānaṁ kṣaṇabhaṅgaḥ prasajyate |
sa ca jñāto'tha vā'jñāto bhavejjñātasya liṅgatā ||466||
yadi jñāne'paricchinne jñāto'sāviti tat kutaḥ |
jñātatvenāparicchinnamapi tad gamakaṁ katham ||467||
adṛṣṭadṛṣṭayo'nyena draṣṭrā dṛṣṭā na hi kvacit |
viśeṣaḥ so'nyadṛṣṭāvapyastīti syāt svadhīgatiḥ ||468||
tasmādanumitirbuddheḥ svadharmanirapekṣiṇaḥ |
kevalānnārthadharmāt kaḥ svadharmaḥ svadhiyo'paraḥ ||469||
pratyakṣādhigato hetuḥ tulyāraṇajanmanaḥ |
tasya bhedaḥ kuto buddhe rvyabhicāryanyajaśca saḥ ||470||
rūpādīn pañca viṣayānindriyāṇyupalambhanam |
muktvā na kāryamaparaṁ tasyāḥ samupalabhyate ||471||
tatrātyakṣaṁ dvayaṁ pañcasvartheṣveko'pi nekṣyate |
rūpadarśanato jāto yo'nyathā vyastasambhavaḥ ||472||
yadevamapratītaṁ talliṅgamityatilaukikam |
vidyamāne'pi liṅge tāṁ tena sārdhamapaśyataḥ ||473||
kathaṁ pratītirliṅgaṁ hi nādṛṣṭasya prakāśakam |
tata evāsya liṅgāt prāk prasiddherupavarṇane ||474||
dṛṣṭāntāntarasādhyatvaṁ tasyāpītyanavasthitiḥ |
ityarthasya dhiyaḥ siddhiḥ nārthāt tasyāḥ kathañcana ||475||
tadaprasiddhāvarthasya svayamevāprasiddhitaḥ |
pratyakṣāṁ ca dhiyaṁ dṛṣṭvā tasyāśceṣṭābhidhādikam ||476||
paracittānumānaṁ ca na syādātmanyadarśanāt |
sambandhasy manobuddhavarthaliṅgāprasiddhitaḥ ||477||
prakāśitā kathaṁ vā syāt buddhirbuddh yantareṇa vaḥ |
aprakāśātmanoḥ sāmyād vyaṅgyavyañjakatā kutaḥ ||478||
viṣayasya kathaṁ vyaktiḥ prakāśe rūpasaṁkramāt |
sa ca prakāśastadrūpaḥ svayameva prakāśate ||479||
tathābhyupagame buddherbuddhau buddhiḥ svavedikā |
siddhānyathā tulyadharmā viṣayo'pi dhiyā saha ||480||
iti prakāśarūpā naḥ svayaṁ dhīḥ samprakāśate |
anyo'syāṁ rūpasaṁkrāntyā prakāśaḥ san prakāśate ||481||
sādṛśye'pi hi dhīranyā prakāśyā na tayā matā |
svayaṁ prakāśamānā'rthastadrū peṇa prakāśate ||482||
yathā pradīpayordīpaghaṭayośca tadāśrayaḥ |
vyaṅ gyavyañjakabhedena vyavahāraḥ pratanyate ||483||
viṣayendriyamātreṇa na dṛṣṭamiti niścayaḥ |
tasmād yato'yaṁ tasyāpi vācyamanyasya daśanam ||484||
smṛterapyātmavit siddhā jñānasyā'nyena vedane |
dīrghādigrahaṇaṁ na syād bahumātrānavasthiteḥ ||485||
avasthitāvakramāyāṁ sakṛdābhāsanānmatau |
varṇaḥ syādkramo'dīrghaḥ kramavānakramāṁ katham ||486||
upakuryādasaṁśliṣyan varṇabhāgaḥ parasparam |
āntyaṁ pūrvasthitādūrdhva vardhamāno dhvanirbhavet ||487||
akrameṇa grahādante kramavaddhīśca no bhavet |
dhiyaḥ svayaṁ ca na sthānaṁ tadūrdhvaviṣayāsthiteḥ ||488||
sthāne svayaṁ na naśyet sā paścādapyaviśeṣataḥ |
doṣo'yaṁ sakṛdutpannākramavarṇasthitāvapi ||489||
sakṛdyatnodbhavād vyarthaḥ syād yatnaścottarottaraḥ |
vyaktāvapyeṣa varṇānāṁ doṣaḥ samanuṣajyate ||490||
anekayā tadgrahaṇe yāntyā dhīḥ sānubhūyate |
na dīrghagrāhikā sā ca tanna syād dīrghadhīsmṛtiḥ ||491||
pṛthak pṛthak ca buddhīnāṁ saṁvittau taddhvaniśruteḥ |
avicchinnābhatā na syād ghaṭanaṁ ca nirākṛtam ||492||
vicchinnaṁ śṛṇvato'pyasya yadyavicchinnavibhramaḥ |
hrasvadvayoccāraṇe'pi syādavicchinnavibhramaḥ ||493||
vicchinne darśane cākṣādavicchinnādhiropaṇam |
nākṣāt sarvākṣabuddhīnāṁ vitathatvaprasaṅgataḥ ||494||
sarvāntyo'pi hi varṇātmā nimeṣatulitasthitiḥ |
sa ca kramādanekāṇusambandhena nitiṣṭhati ||495||
ekāṇvatyayakālaśca kālo'lpīyān kṣaṇo mataḥ |
buddhiśca kṣaṇikā tasmāt kramād varṇān prapadyate ||496||
iti varṇe'pi rupādāvavicchinnāvabhāsinī |
vicchinnāpyanyathā buddhiḥ sarvā syād vitathārthikā ||497||
ghaṭanaṁ yacca bhāvānāmanyatrendriyavibhramāt |
bhedālakṣaṇavibhrāntaṁ smaraṇaṁ tad vikalpakam ||498||
tasya spaṣṭāvabhāsitvaṁ jalpasaṁsargiṇaḥ kutaḥ |
nākṣagrāhye'sti śabdānāṁ yojaneti vivecitam ||499||
vicchinnaṁ paśyato'pyakṣairghaṭayed yadi kalpanā |
arthasya tatsaṁvitteśca satataṁ bhāsamānayoḥ ||500||
bādhake sati sannyāye vicchinna iti tat kutaḥ |
buddhīnāṁ śaktiniyamāditi cet sa kuto bhataḥ ||501||
yugapad buddhyadṛṣṭeścet tadevedaṁ vicāryate |
tāsāṁ samānajātīye sāmarthyaniyamo bhavet ||502||
tathā hi samyaglakṣyante vikalpāḥ kramabhāvinaḥ |
etena yaḥ samakṣe'rthe pratyabhiġyānakalpanām ||503||
spaṣṭāvabhāsāṁ pratyakṣāṁ kalpayet so'pi vāritaḥ |
keśagolakadīpādāvapi spaṣṭāvabhāsanāt ||504||
pratītabhede'pyadhyakṣā dhīḥ kathaṁ tādṛśī bhavet |
tasmānna pratyabhijñānād varṇādyekatvaniścayaḥ ||505||
pūrvānubhūtasmaraṇāt taddharmāropaṇād vinā |
sa evāyamiti jñānaṁ nāsti tacchakṣaje kutaḥ ||506||
na cārthajñānasaṁvittyoryugapat sambhavo yataḥ |
lakṣyete pratibhāso dau nārthārthajñānayoḥ pṛthak ||507||
na hyarthābhāsi ca jñānamartho bāhyaśca kevalaḥ |
ekākāramatigrāhye bhedabhāvaprasaṅgataḥ ||508||
sūpalakṣeṇa bhedena yau saṁvittau na lakṣitau |
arthārthapratyayo paścāt smaryete tau pṛthak katham ||509||
krameṇānubhavotpāde'pyarthārthamanasorayam |
pratibhāsasya nānātvacodyadoṣo duruddharaḥ ||510||
arthasaṁvedanaṁ tāvat tato'rthābhāsavedanam |
na hi saṁvedanaṁ śuddhaṁ bhavedarthasya vedanam ||511||
tathā hi nīlādyākāra eka ekaṁ ca vedanam |
lakṣyate na tu nīlābhe vedane vedanaṁ param ||512||
jñānāntareṇānubhavo bhavet tatrāpi hi smṛtiḥ |
dṛṣṭā tadvedanaṁ kena tasyāpyanyena ced imām ||513||
mālāṁ jñānavidāṁ ko'yaṁ janayatyanubandhinīm |
pūrvā dhīḥ saiva cenna syāt sañcāro viṣayāntare ||514||
tāṁ grāhyalakṣaṇaprāptāmāsannāṁ janikāṁ dhiyam |
agṛhītvottaraṁ jñānaṁ gṛhṇīyādaparaṁ katham ||515||
ātmani jñānajanane svabhāve niyatāṁ ca tām |
ko nāmānyo vibadhnīyād bahiraṁge'ntaraṅgikām ||516||
bāhyāḥ sannihito'pyarthastāṁ vibadhnan hi na prabhuḥ |
dhiyaṁ nānubhavet kaścidanyathārthasya sannidhau ||517||
na cāsannihitārthāsti daśā kācidato dhiyaḥ |
utkhātamūlā smṛtirapyutsannetyujjvalaṁ matam ||518||
atītādivikalpānāṁ yeṣāṁ nārthasya sannidhiḥ |
sañcārakaraṇābhāvād utsīdedathacintanam ||519||
ātmavijñānajanane śaktisaṁkṣayataḥ śanaiḥ |
viṣayāntarasañcāro yadi saivārthadhīḥ kutaḥ ||520||
śaktikṣaye pūrvādhiyo na hi dhīḥ prāgdhiyā vinā |
anyārthāsaktiviguṇe jñāne jñānodayāgateḥ ||521||
sakṛdvijātīyajātāvapyekena paṭīyasā |
cittenāhitavaiguṇyādālāyānnānyasambhavaḥ ||522||
nāpekṣetānyathā sāmyaṁ manovṛttermano'ntaram |
manojñānakramotpattirapyapekṣā prasādhanī ||523||
ekatvānmanaso'nyammin saktasyānyāgateryadi |
jñānāntarasyānudayo na kadācit sahodayāt ||524||
samavṛttau ca tulyatvāt sarvadānyāgatirbhavet |
janma vātmamanoyogamātrajānāṁ sakṛd bhavet ||525||
ekaiva cet kriyaikaḥ syāt kiṁ dīpo'nekadarśanaḥ |
krameṇāpi na śaktaṁ syāt paścādapyaviśeṣataḥ ||526||
anena dehapuruṣābuktau saṁskārato yadi |
niyamaḥ sa kutaḥ paścāt buddheścedastu sammatam ||527||
na grāhyatānyā jananājjananaṁ grāhyalakṣaṇam |
agrāhyaṁ na hi tejo'sti na ca saukṣamyādyanaṁśake ||528||
grāhyatāśaktihāniī syāt nānyasya jananātmanaḥ |
grāhyātāyā na khalvanyajjananaṁ grāhyalakṣaṇe ||529||
sākṣānna hyanyathā buddhe rūpādirupakārakaḥ |
grāhyātālakṣanādanyastabhāvaniyamo'sya kaḥ ||530||
buddherapi tadastīti sāpi sattve vyavsthitā |
grāhyupādānasaṁvittī cetaso grāhyalakṣaṇam ||531||
rūpādeścetasaścaivamviśuddhadhiyaṁ prati |
grāhyalakṣaṇacinteyamacintyā yogināṁ gatiḥ ||532||
tatra sūkṣmādibhāvena grāhyamagrāhyatāṁ vrajet |
rūpādi buddheḥ kiṁ jātaṁ paścād yat prāṅ na vidyate ||533||
sati svadhīgrahe tasmād yaivānantarahetutā |
cetaso grāhyatā saiva tato nārthāntare gatiḥ ||534||
nānekaśaktyabhāve'pi bhāvo nānekakāryakṛt |
prakṛtyaiveti gaditam nānekasmānna ced bhavet ||535||
na kiñcidekasmāt sāmagrayāḥ sarvasambhavaḥ |
ekaṁ syādapi sāmagryorityuktaṁ tadanekakṛt ||536||
artha pūrvañca vijñānaṁ gṛhṇīyad yadi dhīḥ parā |
abhilāpadvayaṁ nityaṁ syād dṛṣṭakramamakramam ||537||
pūrvāparārthabhāsitvāccintādāvekacetasi |
dvirdvirekaṁ ca bhāseta bhāsanādātmataddhiyoḥ ||538||
viṣayāntarasañcāre yadyantyaṁ nānubhūyate |
parānubhūtavat sarvānanubhūtiḥ prasajyate ||539||
ātmānubhūta pratyakṣaṁ nānubhūtaṁ parairyadi |
ātmānubhūtiḥ sā siddhā kuto yenaivamucyate ||540||
vyaktihetvaprasiddhiḥ syāt na vyaktervyaktamicchataḥ |
vyaktyasiddhavapi vyaktaṁ yadi vyaktamidaṁ jagat ||541||
tṛtīyaḥ svārthānumānaparicchedaḥ
svopajñavṛttisahitaḥ
pakṣadharmastadaṁśena vyāpto hetustridhaiva saḥ |
avinābhāvaniyamāddhetvābhāsāstato'pare ||1||
kārya svabhāvairyāvadbhiravinābhāvi kāraṇe
hetuḥ svabhāve bhāvo'pi bhāvamātrānurodhini ||2||
apravṛttiḥ pramāṇānām apravṛttifalā'sati |
asajjñānafalā kācid hetubhedavyapekṣayā ||3||
viruddhakāryoḥ siddhirasiddhirhetubhāvayoḥ |
dṛśyātmanorabhāvārthānupalabdhiścaturvidhā ||4||
tadviruddhinimittasya yopalabdhiḥ prayujyate |
nimittayorviruddhatvābhāve sā vyabhicāriṇī ||5||
iṣṭaṁ viruddhakārye'pi deśakālāadyapekṣaṇam |
anyathā vyabhicāri syāt bhasmevāśītasādhane ||6||
hetunā yaḥ samagreṇa kāyātpādo'numīyate |
arthāntarānapekṣatvāt sa svabhāvo'nuvarnitaḥ ||7||
sāmagrīfalaśaktīnāṁ pariṇāmānubandhini |
anaikāntikatā kārye pratibandhasya sambhavāt ||8||
ekasāmagryadhīnasya rūpāde rasato gatiḥ |
hetudharmānumānena dhūmendhanavikāravat ||9||
śaktipravṛttyā na vinā rasaḥ saivānyakāraṇam |
ityatītaikakālānāṁ gatistastatkāryaliṅgajā ||10||
hetunā yo'samagreṇa kāryotpādo'numīyate |
taccheṣavadasāmarthyād dehād rāgānumānavat ||11||
vipakṣe'dṛṣṭimātreṇa kāryasāmānyadarśanāt |
hetujñānaṁ pramāṇābhaṁ vacanād rāgitādivat ||12||
na cādarśanamātreṇa vipakṣe'vyabhicāritā |
sambhāvyavyabhicāritvāt sthālītaṇḍulapākavat ||13||
yasyādarśanamātreṇa vyatirekaḥ pradarśyate |
tasya saṁśayahetutvāccheṣavat tadudāhṛtam ||14||
hetostriṣvapi rūpeṣu niścayastena varṇitaḥ |
asiddhaviparītārthavyabhicārivipakṣataḥ ||15||
vyabhicārivipakṣeṇa vadharmyavacanaṁ ca yat |
yadyadṛṣṭifalaṁ tacca tadanukte'pi gamyate ||16||
na ca nāstīti vacanāt tannāstyeva yathā yadi |
nāsti sa khyāpyate nyāyastadā nāstīti gamyate ||17||
yadyadṛṣṭau nivṛttiḥ syāccheṣavad vyabhicāri kim |
vyatirekyapi hetuḥ syānna vācyāasiddhiyojanā ||18||
viśeṣasya vyavacchedahetutā syādadarśanāt |
pramāṇāntarabādhā cennedānīṁ nāstitā'dṛśaḥ ||19||
tathā'nyatrāpi sambhāvyaṁ pramāṇāntarabādhanam |
dṛṣṭā'yuktiradṛṣṭeśca syāt sparśasyavirodhinī ||20||
deśādibhedād dṛśyante bhinnā dravyeṣu śaktayaḥ |
tatraikadṛṣṭyā nānyatra yuktastadbhāvaniścayaḥ ||21||
ātmamṛccetanādīnāṁ yo'bhāvasyāprasādhakaḥ |
sa evānupalambhaḥ kiṁ hetvabhāvasya sādhakaḥ ||22||
tasmāt tanmātrasambaddhaḥ svabhāvo bhāvameva vā |
nirvatayet kāraṇaṁ vā kāyamavyabhicārataḥ ||23||
anyathakanivṛttayā'nyavinivṛttiḥ kathaṁ bhavet |
nāścavāniti martyena na bhāvyaṁ gomatā'pi kim ||24||
sannidhānāt tathaikasya kathamanyasya sannidhiḥ |
gomānityeva martyena bhāvyamaśvavatā'pi kim ||25||
tasmād vaidharmyadṛṣṭānte neṣṭo'vaśyamihāśrayaḥ |
tadabhāve ca tanneti vacanādapi tadgatiḥ ||26||
tadbhāvahetubhāvau hi dṛṣṭānte tadavedinaḥ |
khyāpyete viduṣāṁ vācyo hetureva hi kevalaḥ ||27||
tenaiva jñātasambandhe dvayoranyataroktitaḥ |
arthāpattyā dvitīye'pi smṛtiḥ samupajāyate ||28||
hetusvabhāvābhāvo'taḥ pratiṣedhe ca kasyacit |
hetuḥ, yuktopalambhasya tasya cānupalambhanam ||29||
itīyaṁ trividhokta'pyanupalabdhiranekadhā |
tattadviriddhādyagatibhedaprayogataḥ ||30||
kāryakāraṇabhāvād vā svabhāvād vā niyāmakāt |
avinābhāvaniyamo'darśanānna na darśanāt ||31||
avaśyaṁbhāvaniyamaḥ kaḥ parasyānyathā paraiḥ |
arthāntaranimitte vā dharme vāsasi rāgavat ||32||
arthāntaranimitto hi dharmaḥ syādanya eva saḥ |
paśyād bhāvānna hetutvaṁ fale'pyekāntatā kutaḥ ||33||
kārya dhūmo hutabhujaḥ kāyadharmānuvṛttitaḥ |
tasyābhāve tu sa bhavan hetumatāṁ vilaṅghayet ||34||
nityaṁ sattvamasattvaṁ vā'hetoranyānapekṣaṇāt |
apekṣātaśca bhāvānāṁ kādācitkasya sambhavaḥ ||35||
agnisvabhāvaḥ śakramya mūrdhā yadyagnireva saḥ |
athānagnisvabhāvo'sau dhūmastatra kathaṁ bhavet ||36||
dhūmahetusvabhāvo hi vahnistacchaktibhedavān |
adhūmahetordhūmasya bhāve sa syādahetukaḥ ||37||
anvayavyatirekād yo yasya dṛṣṭo'nuvartakaḥ |
svabhāvastasya taddheturato bhinnānna sambhavaḥ ||38||
svabhāve'pyavinābhāvo bhāvamātrānurodhini |
tadbhāve svayambhāvasyābhāvaḥ syādabhedataḥ ||39||
sarve bhāvāḥ svabhāvena svasvabhāvavyavasthiteḥ |
svabhāvaparabhāvābhyāṁ yasmād vyāvṛttibhāginaḥ ||40||
tasmād yato yato'rthānāṁ vyāvṛttistannibandhanāḥ |
jātibhedāḥ prakalpyante tadviśeṣāvagāhinaḥ ||41||
tasmād viśeṣo yo yena dharmeṇa sampratīyate |
na da śakyastato'nyena tena bhinnā vyavasthitiḥ ||42||
ekasyārthasvabhāvasya pratyakṣasya sataḥ svayam |
ko'nyo bhāgo na dṛṣṭaḥ syād yaḥ pramāṇaiḥ parīkṣyate ||43||
no ced bhrāntinimittena saṁyojyeta guṇāntaram |
śuktau vā rajatākāro rūpasādharmyadarśanāt ||44||
tasmād dṛṣṭasya bhāvasya dṛṣṭa evākhilo guṇaḥ |
bhrānterniścīyate neti sādhanaṁ sampravartate ||45||
vastugrahe'manumānācca dharmasyaikasya niścaye |
sarvagraho hyapohe tu nāyaṁ doṣaḥ prasajyate ||46||
tasmādapohaviṣayamiti liṅgaṁ prakīrtitam |
anyathā dharmiṇaḥ siddhavasiddhaṁ kimataḥ param ||47||
kvacit sāmānyaviṣayaṁ dṛṣṭe jñānamaliṅgajam |
kathamanyopohaviṣayaṁ tanmātrāpohagocaram ||48||
niścayāropamanasirbādhyabādhakabhāvataḥ |
samāropaviveke'sya pravṛttiriti gamyate ||49||
yāvantoṁ'śasamāropāstannirāse viniścayāḥ |
tāvanta eva śabdāśca tena te bhinnagocarāḥ ||50||
anyathaikena śabdena vyāpta ekatra vastuni |
buddh yā vā nānyavisaya iti paryāyatā bhavet ||51||
yasyāpi nānopādherdhīrgrāhikā'rthasya bhedinaḥ |
nānopādhyupakārāṅgaśaktyabhinnātmano grahe ||52||
sarvātmanopakāryasya ko bhedaḥ syādaniścitaḥ |
tayorātmani sambandhādekajñāne dvayagrahaḥ ||53||
dharmopakāraśaktīnāṁ bhede tāstasya kiṁ yadi |
nopakārastatastāsāṁ tadā syādanavasthitiḥ ||54||
ekopakārake grāhye nopakārāstato'pare |
dṛṣṭe tasminnadṛṣṭāśca tadgrahe sakalagrahaḥ ||55||
yadi bhrāntinivṛttyartha gṛhīte'pyanyadiṣyate |
tadvyavacchedaviṣayaṁ siddhaṁ tadvat tato'param ||56||
asamāropaviṣaye vṛtte rapi ca niścayaiḥ |
yanna niścīyate rūpaṁ tat teṣāṁ viṣayaḥ katham ||57||
pratyakṣeṇa gṛhīte'pi viśerṣe'śavibarjite |
yadviśeṣāvasāye'sti pratyayaḥ sa pratīyate ||58||
tatrāpi cānyavyāvṛttiranyavyāvṛtta ityapi |
śabdāśca niścayāścaiva nimittamanurindhate ||59||
dvayorekābhidhāne'pi bibhaktirvyatirekiṇī |
bhinnamarthamivānveti vācyaleśaviśeṣataḥ ||60||
bhedāntarapratikṣe pāpratikṣepau tayordvayoḥ |
padaṁ saṁketabhedasya jñātṛvāñchā'nuridhinaḥ ||61||
bhedo'yameva sarvatra dravyabhāvābhidhāyinoḥ |
śabdayoorna tayorvācye viśeṣastena kaścana ||62||
jijñāpayiṣurartha taṁ taddhitena taṁ taddhitena kṛtā'pi vā |
antena vā yadi brū yāt bhedo nāsti tataḥ paraḥ ||63||
tenānyāpohaviṣaye tadvatpakṣopavarṇanam |
pratyākhyātaṁ pṛthaktve hi syād doṣo jātitadvatoḥ ||64||
yeṣāṁ vastuvaśā vāco na voivakṣāparāśrayāḥ |
ṣaṣṭhīvacanabhedādi codyaṁ tān prati yuktimat ||65||
yad yathā vācakatvena vaktṛbhirviniyamyate |
anapekṣitavāhyārtha tat tathā vācakaṁ vacaḥ ||66||
dārāḥ ṣaṇṇagarītyādau bhedābhedavyavasthiteḥ |
khasya svabhāvaḥ khatvaṁ cetyatra vā kiṁ nibandhanam ||67||
pararūpaṁ svarūpeṇa yayā saṁvriyate dhiyā |
ekārthapratibhāsinyā bhāvānāśritya bhedinaḥ ||68||
tayā saṁvṛtanānātvāḥ saṁvṛtyā bhedinaḥ svayam |
abhedina ivābhānti bhāvā rūpeṇa kenacit ||69||
tasyā abhiprāyavaśāt sāmānyaṁ sat prakīrtitam |
tadasat paramārthena yathā saṅkalpitaṁ tayā ||70||
vyaktayo nānuyantyanyasanuyāyi na bhāsate |
jñānādavyatiriktaṁ vā kathamarthāntaraṁ vrajet ||71||
tasmānmithyāvikalpo'yamartheṣvekātmatāgrahaḥ |
itaretarabhedo'sya bījaṁ saṁjñā yadarthikā ||72||
ekapratyavamarśārthajñānādye kāthasādhane |
bhede'pi niyatāḥ kecit svabhāvenendriyādivat ||73||
jvarādiśamane kāścit saha pratyekameva vā |
dṛṣṭā yathā vauṣadhayo nānātve'pi na cāparāḥ ||74||
aviśeṣānna sāmānyamaviśeṣaprasaṅgataḥ |
tāsāṁ kṣetrādibhede'pi dhrauvyāccānupakārataḥ ||75||
tatsvabhāvagrahād yā dhīstadarthe vā'pyanarthikā |
vikalpikā'tatkāryārthabhedaniṣṭhā prajāyate||76||
tasyāṁ yadrū pamābhāti bāhyamekamivānyataḥ |
vyāvṛttamiva nistattvaṁ parīkṣānaṅgabhāvataḥ ||77||
arthā jñānaniviṣṭāsta evaṁ vyāvṛttarūpakāḥ |
abhinnā iva cābhānti vyāvṛttāḥ punaranyataḥ ||78||
ta eva teṣāṁ sāmānyasamānādhāragocaraiḥ |
jñānābhidhānairmithyārtho vyavahāraḥ pratanyate ||79||
sa ca sarvaḥ padārthānāmanyonyābhāvasaṁśrayaḥ |
tenānyāpohaviṣayo vastumābhasya cāśrayaḥ ||80||
yatrāsti vastusambandho yathoktānumitau yathā |
nānyatra bhrāntisāmye'pi dīpatejo maṇau yathā ||81||
tatraikakāryo'neko'pi tadakāryānyatāśrayaḥ |
ekatvenābhidhājñānairvyavahāraḥ pratāryate ||82||
tato'nekakṛdeko'pi tadbhāvaparidīpane |
atatkāryārthabhedena nānādharmā pratīyate ||83||
yathāpratīti kathitaḥ śabdārtho'sāvasannapi |
samānādhikaraṇyaṁ ca vastunyasya na sambhavaḥ ||84||
dharmadharmivyasthānaṁ bhedo'bhedaśca yādṛśaḥ |
asamīkṣitatattvārtho yathā loke pratīyate ||85||
taṁ tathaiva samāśritya sādhyasādhanaṁsaṁsthitiḥ |
paramārthāvatārāya vidvadbhiravakalpyate ||86||
saṁsṛjyante na bhidyante svato'rthāḥ pāramārthikāḥ |
rūpamekamanekaṁ ca teṣu buddherupaplavaḥ ||87||
bhedastato'yaṁ bauddhe'rthe sāmānyaṁ bheda ityapi |
tasyaiva cānyavyāvṛttyā dharmabhedaḥ prakalpyate ||88||
sādhyasādhanasaṁkalpe vastudarśanahānitaḥ |
bhedaḥ sāmānyasaṁsṛṣṭo grāhyo nātra svalakṣaṇam ||89||
samānabhinnādyākārairna tad grāhyaṁ kathaṁcana |
bhedānāṁ bahubhedānāṁ tatraikasminnayogataḥ ||90||
tadrū paṁ sarvato bhinnaṁ tathā tatpratipādikā |
na śrutiḥ kalpanā vā'sti samānyenaiva vṛttitaḥ ||91||
śabdāḥ saṁketitaṁ prāhurvyavahārāya sa smṛtaḥ |
tadā svalakṣaṇaṁ nāsti saṁketastena tatra na ||92||
api pravartteta pumān vijñāyārthakriyākṣamān |
tatsādhanāyetyartheṣu saṁyojyante'bhidhākriyāḥ ||93||
tatrānarthakriyāyogyā jātistadvānalaṁ sa ca |
sākṣānna yojyate kasmādānantyāccedidaṁ samam ||94||
tatkāriṇāmatatkāribhedasāmye na kiṁ kṛtaḥ |
tadvaddoṣasya sāmyāccedastu jātiralaṁ parā ||95||
tadanyaparihāreṇa pravarteteti ca dhvaniḥ |
ucyate tena tebhyo'syāvyavacchede kathaṁ ca saḥ ||96||
vyavacchedo'sti cedasya nanvetāvat prayojanam |
śabdānāmiti kiṁ tatra sāmānyenāpareṇa vaḥ ||97||
jñānādyarthakriyāṁ tāṁ tāṁ dṛṣṭvā bhede'pi kuvataḥ |
arthāṁ stadanyaviśleṣaviṣayairdhvanibhiḥ saha ||98||
saṁyojya pratyabhijñānaṁ kuryādapyanyadarśane |
parasyāpi na sā buddhiḥ sāmānyādeva kevalāt ||99||
nityaṁ tanmātravijñāne vyaktyajñānaprasaṅgataḥ |
tadā kadācit sambaddhasyāgṛhītasya tadvataḥ ||100||
tadvattāniścayo na syād vyavahārastataḥ katham |
ekavastusahāyāśced vyaktayo jñānakāraṇam |101||
tadekaṁ vastu kiṁ tāsāṁ nānātvaṁ samapohati |
nānātvāccaikavijñānahetutā tāsu neṣyate ||102||
anekamapi yadye kamapekṣyābhinnabuddhikṛt |
tābhirvināpi pratyakaṁ kriyamāṇāṁ dhiyaṁ prati ||103||
tenaikenāpi sāmarthya tāsāṁ netyagraho dhiyā |
nīlādernetravijñāne pṛthak sāmarthyadarśanāt ||104||
śaktisiddhiḥ samūhe'pi naivaṁ vyakteḥ kathañcana |
tāsāmanyatāmāpekṣyaṁ taccecchaktaṁ na kevalam ||105||
tadekamupakuryustāḥ kathamekāṁ dhiyaṁ ca na |
kārya ca tāsāṁ prāpto'sau jananaṁ yadupakriyā ||106||
abhinnapratibhāsā dhīrna bhinneṣviti cenmatam |
pratibhāso dhiyā bhinnaḥ samānā iti tadgrahāt ||107||
kathaṁ tā bhinnadhīgrāhyāḥ samāścedekakāryatā |
sādṛśyaṁ nanu dhīḥ kārya tāsāṁ sā ca vibhidyate ||108||
ekapratyavamarśasya hetutvād dhīrabhedinī |
ekadhīhetubhāvena vyaktīnāmapyabhinnatā ||109||
sā cātatkāryaviśleṣastadanyasyānuvartinaḥ |
adṛṣṭeḥ pratiṣedhācca saṁketastadvidarthikaḥ ||110||
atatkārivivekena pravṛttyarthatayā śrutiḥ |
akāryakṛti tatkāritulyarūpāvabhāsinīm ||111||
dhiyaṁ vastupṛthagbhāvamātrabījāmanarthikām |
janayantyapyatatkāriparihārāṅgabhāvataḥ ||112||
vastubhedāśrayāccārthe na visaṁvādikā matā |
tato'nyāpohaviṣayā tatkartrāśritabhāvataḥ ||113||
avṛkṣavyatirekeṇa vṛkṣārthagrahaṇe dvayam |
anyonyāśrayamityekagrahābhāve dvayāgrahaḥ ||114||
saṅketāsambhavastasmāditi kecit pracakṣate |
teṣāmavṛkṣāḥ saṁṅkete vyavacchinnā na vā yadi ||115||
vyavacchinnāḥ kathaṁ jñātāḥ prāgvṛkṣagrahaṇādṛte |
anirākaraṇe teṣāṁ saṁkete vyavahāriṇām ||116||
na syāt tatparihāreṇa pravṛttirvṛ kṣabhedavat |
avidhāya niṣidhyānyat pradarśyaikaṁ puraḥ sthitam ||117||
vṛkṣo'yamiti saṁketaḥ kriyate tat prapadyate |
vyavahāre'pi tenāyamadoṣa iti cet taruḥ ||118||
ayamapyayameveti prasaṅgo na nivartate |
ekapratyavamarśākhye jñāne ekatra hi sthitaḥ ||119||
prapattā tadataddhetūnarthān vibhajate svayam |
tadbuddhivartino bhāvān bhāto hetutayā dhiyaḥ ||120||
aheturūpavikalānekarūpāniva svayam |
bhedena pratipadyetetyuktirbhede niyujyate ||121||
taṁ tasyā pratiyatī dhīḥ bhrāntyaikaṁ vastvivekṣate |
kvacinniveśanāyārthe vinivartya kutaścana ||122||
buddheḥ prayujyate śabdastadarthasyāvadhāraṇāt |
vyartho'nyathā prayogaḥ syāt tajjñeyādipadeṣvapi ||123||
vyavahāropanīteṣu vyavacchedyo'sti kaścana |
niveśanaṁ ca yo yasmād bhidyate vinivartya tam ||124||
tadbhede bhidyamānānāṁ samānākārabhāsini |
sa cāyamanyavyāvṛttyā gamyate tasya vastunaḥ ||125||
kaścid bhāga iti prokto rūpaṁ nāsyāpi kiñcina |
tadgatāveva śabdebhyo gamyate'nyanivartanam ||126||
na tatra gamyate kaścid viśiṣṭaḥ kenacit paraḥ |
na cāpi śabdo dvayakṛdanyonyābhāva ityasau ||127||
arūpo rūpattvena darśanaṁ buddhiviplavaḥ |
tenaivāparamārtho'sāvanyathā na hi vastunaḥ ||128||
vyāvṛttirvastu bhavati bhedo'syāsmāditiraṇāt |
ekārthaśleṣaviccheda eko vyāpriyate dhvaniḥ ||129||
liṅgaṁ vā tatra vicchinnaṁ vācyaṁ vastu na kiñcana |
yasyābhidhānato vastusāmarthyādakhile gatiḥ ||130||
bhavennānāfalaḥ śabda ekādhāro bhavatyataḥ |
vicchedaṁ sūcayannekamapratikṣipya vartate ||131||
yadānyat tena sa vyāpta ekatvena ca bhāsate |
sāmānadhikaraṇyaṁ syāt tadā buddhayanurodhataḥ ||132||
vastudharmasya saṁsparśo vicchedakaraṇe dhvaneḥ |
syāt satyaṁ sa hi tatreti naikavastvabhidhāyini ||133||
buddhāvabhāsamānasya dṛśyasyābhāvaniścayāt |
tenānyāpohaviṣayāḥ proktāḥ sāmānyāgocarāḥ ||134||
śabdāśca buddhayaścaiva vastunyeṣāmasambhavāt |
ekatvād vasturūpasya bhinnarūpā matiḥ kutaḥ ||135||
anvayavyatirekau vā naikasyaikārthagocarau |
abhedavyavahārāśca bhede syuranibandhanāḥ ||136||
sarvatra bhāvad vyāvṛtternaite doṣāḥ prasaṅginaḥ |
ekākāryeṣu bhāveṣu tatkāryaparicodane ||137||
gauravāśaktivaifalyād bhedākhyāyāḥ samā śrutiḥ |
kṛtā bṛddhairatatkāryavyāvṛttivinibandhanā ||138||
na bhāve sarvabhāvānāṁ svasvabhāvavyavasthiteḥ |
yad rūpaṁ śābaleyasya bāhuleyasya nāsti tat ||139||
atatkāryaparāvṛttirdvayorapi ca vidyate |
arthābhedena ca vinā śabdābhedo na yujyate ||140||
tasmāt tatkāryatāpīṣṭā tatkāryādeva bhinnatā |
cakṣu rādau yathā rūpavijñānaikafale kvacit ||141||
aviśeṣereṇa tatkāryacodanasambhave sati |
sakṛt sarvapratītyartha kaścit sāṁketikīṁ śrutim ||142||
kuryādṛte'pi tadrū pasāmānyād vyatirekiṇaḥ |
ekavṛtteraneko'pi yadyekaśrutimān bhavet ||143||
vṛttirādheyatā vyaktiriti tasminna yujyate |
nityasyānupakāryasvānnādhāraḥ pravisarpataḥ ||144||
śaktistaddeśajananaṁ kuṇḍāderbadarādiṣu |
na sambhavati sā'pyatra tadabhāve'pyavasthiteḥ ||145||
na sthitiḥ sāpyayuktaiva bhedābhedavivecane |
vijñānotpattiyogyatvāyātmanyanyānurodhi yat ||146||
tad vyaṅgyaṁ yogyatāyāśca kāraṇaṁ kārakaṁ matam |
prāgevāsya ca yogyatve tadapekṣā na yujyate ||147||
sāmānyasyāvikāryasya tatsāmānyavataḥ kutaḥ |
añjanāderiva vyakteḥ saṁskāro nendriyasya ca ||148||
pratipatterabhinnatvāt tadbhāvābhāvakālayoḥ |
vyañjakasya ca jātīnāṁ jātimattā yadīṣyate ||149||
prāpto gotvādinā tadvān pradīpādiḥ prakāśakaḥ |
vyakteranyātha vānanyā yeṣāṁ jātistu vidyate ||150||
teṣāṁ vyaktiṣvapūrvāsu kathaṁ sāmānyabuddhayaḥ |
ekatra tatsato'nyatra darśanāsambhavāt sataḥ ||151||
ananyatve'nvayābhāvādanyatve'pyanapāśrayāt |
na yāti na ca tatrāsīdasti paścānna cāṁśavat ||152||
jahāti pūrva nādhāramaho vyasanasantatiḥ |
anyatra varttamānasya tato'nyasthānajanmani ||153||
svasmādacalataḥ sthānād vṛttirityatiyuktimat |
yatrāsau varttate bhāvastena sambadhyate'pi na ||154||
taddeśinañca vyāpnoti kimapyetanmahādbhutam |
vyaktyaivaikatra sā vyaktāabhedāt sarvatragā yadi ||155||
sarvatra dṛśyetābhedāt sāpi na vyaktapekṣiṇī |
byañjakasyāpratītau na vyaṅgyaṁ samyak pratīyate ||156||
viparyayaḥ punaḥ kasmādiṣṭaḥ sāmānyatadvatoḥ |
pācakādiṣvabhinnena vināpyarthena vācakaḥ ||157||
bhedānna hetuḥ karmāsya na jātiḥ karmasaṁśrayāt |
śrutyantaranimittatvāt sthityabhāvāccakarmaṇaḥ ||158||
asambandhānna sāmānyaṁ nāyuktaṁ śabdakāraṇāt |
atiprasaṁgāt karmāpi nāsat jñānābhidhānayoḥ ||159||
anaimittikatāpatteḥ na ca śaktirananvayāt |
sāmānyaṁ pācakatvādi yadi prāgeva tad bhavet ||160||
vyaktaṁ sattadivanno cenna paścādaviśeṣataḥ |
kriyopakārāpekṣasya vyañjakatve'vikāriṇaḥ ||161||
nāpekṣātiśaye'pyasya kṣaṇikatvāt kriyā kutaḥ |
tulye bhede yayā jāti pratyāsattyā prasarpati ||162||
kvacinnānyatra saivāstu śabdajñānanibandhanam |
na nivṛttiṁ vihāyāsti yadi bhāvānvayo'paraḥ ||163||
ekasya kāryamanyasya na syādatyantabhedataḥ |
yadyekātmatayānekaḥ kāryasyaikasya kārakaḥ ||164||
ātmaikatrāpi vā so'stīti vyarthāḥ syuḥ sahakāriṇaḥ |
napaityabhinnaṁ tad rūpaṁ viśeṣāḥ khalvapāyinaḥ ||165||
ekāpāye falābhāvād viśeṣebhyastadudbhavaḥ |
sa pāramārthiko bhāvo ya evārthakriyākṣamaḥ ||166||
sa ca nānveti yonveti na tasmāt kāryasambhavaḥ |
tenātmanāpi bhede hi hetuḥ kaścinna cāparaḥ ||167||
svabhāvo'yamabhede tu syātāṁ nośodbhavau sakṛt |
bhedo'pi tena naivaṁ cet ya ekasmin vinaśyati ||168||
tiṣṭhatyātmā na tasyāto na syāt sāmānyabhedadhīḥ |
nivṛtterniḥsvabhāvatvāt nāsthānasthānakalpanā ||169||
upaplavaśca sāmānyadhiyastenāpyadūṣaṇā |
yat tasya janakaṁ rūpaṁ tato'nyo janakaḥ katham ||170||
bhinnā viśeṣā janakāḥ astyabhedo'pi teṣu cet |
tena te'janakāḥ proktāḥ pratibhāso'pi bhedakaḥ ||171||
ananyabhāk sa evārthastasya vyāvṛttayo'pare |
tat kāryakāraṇaṁ coktaṁ tat svalakṣaṇamiṣyate ||172||
tattyāgāptifalāḥ sarvāḥ puruṣāṇāṁ pravṛttayaḥ |
yathā bhedāviśeṣe'pi na sarva sarvasādhanam ||173||
tathā bhedāviśeṣe'pi na sarva sarvasādhanam |
bhede hi kārakaṁ kiñcid vastudharmatayā bhavet ||174||
abhede tu virudhyate tasyaikasya kriyākriye |
bhedo'pyastyakriyātaśced na kuryuḥ sahakāriṇaḥ ||175||
paryāyeṇātha kartṛtvaṁ sa kiṁ tasyaiva vastunaḥ |
atyantabhedābhedau tu syātāṁ tadvati vastuni ||176||
anyonyaṁ vā tayorbhedḥ sadṛśāsadṛśātmanoḥ |
tayorapi bhaved bhedo yadi yenātmanā tayoḥ ||177||
bhedaḥ sāmānyamityetad yadi bhedastadātmanā |
bheda eva tathā ca syānniḥsāmānyaviśeṣatā ||178||
bhedasāmānyayoryadvad ghaṭādīnāṁ parasparam |
yamātmānaṁ puraskṛtya puruṣo'yaṁ pravartate ||179||
tatsādhyafalavāñchāvān bhedābhedau tadāśrayau |
cintyete svātmanā bhedo vyāvṛttyā ca samānatā ||180||
astyeva vastu nānveti pravṛttyādiprasaṅgataḥ |
etenaiva yadahrīkāḥ kimapyaślīlamākulam ||181||
pralapanti pratikṣiptaṁ tadapyekāntasambhavāt |
sarvasyobhayarūpatve tadviśeṣanirākṛteḥ ||182||
codito dadhi khādeti kimuṣṭraṁ nābhidhāvati |
athāstyatiśayaḥ kaścid yena bhedena varttate ||183||
sa eva dadhi so'nyatra nāstītyanubhayaṁ param |
sarvātmatve ca sarveṣāṁ bhinnau syātāṁ na dhīdhvanī ||184||
bhedasaṁhāravādasya tadabhedādasambhavaḥ |
rūpābhāvādabhāvasya śabdā rūpābhidhāyinaḥ ||185||
nāśaṁkyā eva siddhāste'to vyavacchedavācakāḥ |
upādhibhedāpekṣo vā svabhāvaḥ kevalo'tha vā ||186||
ucyate sādhyasiddh yartha nāśe kāryatvasattvavat |
sattāsvabhāvo hetuścet sā sattā sādhyate katham ||187||
ananvayo hi bhedānāṁ vyāhato hetusādhyayoḥḥ |
bhāvopādānamātre tu sādhye sāmānyadharmiṇi ||188||
na kaścidarthaḥ siddhaḥ syādaniṣiddhaṁ ca tādṛśam |
upāttabhede sādhye'smin bhaveddheturananvayaḥ ||189||
sattāyāṁ tena sādhyāyāṁ viśeṣaḥ sādhito bhavet |
aparāmṛṣṭatadbhede vastumātre tu sādhane ||190||
tanmātravyāpinaḥ sādhyasyānvayo na vihanyate |
nāsiddhe bhāvadharmo'sti vyabhicāryubhayāśrayaḥ ||191||
dharmo viruddho'bhāvasya sā sattā sādhyate katham |
siddhaḥ svabhāvo gamako vyāpakastasya niścitaḥ ||192||
gamyaḥ svabhāvastasyāyaṁ nivṛttau vā nivartakaḥ |
anityatve yathā kāryamakārya vā'vināśini ||193||
ahetutvād vināśasya svabhāvādanubandhitā |
sāpekṣāṇāṁ hi bhāvānāṁ nāvaśyambhāvitekṣyate ||194||
bāhulye 'pi hi taddhetorbhavet kvacidasambhavaḥ |
etena vyabhicāritvamuktaṁ kāryāvyavasthiteḥ ||195||
sarveṣāṁ nāśahetūnāṁ hetumannāśavādinām |
asāmarthyācca taddhetorbhavatyeva svabhāvataḥ ||196||
yatra nāma bhavatyasmādanyatrāpi svabhāvataḥ |
yā kācid bhāvaviṣayā'numitirdvividhaiva sā ||197||
svasādhye kāryabhāvābhyāṁ sambandhaniyamāt tayoḥ |
pravṛtterbuddhipūrvatvāt tadbhāvānupalambhane ||198||
pravarttitavyaṁ netyuktā'nupalabdheḥ pramāṇatā |
śāstrādhikāre'sambaddhā bahavo'rthā atīndriyāḥ ||199||
aliṅgāśca kathaṁ teṣāmabhāvo'nupalabdhitaḥ |
sadasanniścayafalā neti syād vā'pramāṇatā ||200||
pramāṇamapi kācit syād liṅgātiśayabhāvinī |
svabhāvajñāpakājñānasyāyaṁ nyāya udāhṛtaḥ ||201||
kārye tu kārakājñānambhāvasyaiva sādhakam |
svabhāvānupalambhaśca svabhāve'rthasya liṅgini ||202||
tadabhāvaḥ pratīyeta hetunā yadi kenacit |
dṛśyasya darśanābhāvakāraṇāsambhave sati ||203||
bhāvasyānupalabdhasya bhāvābhāvaḥ pratīyate |
viruddhasya ca bhāvasya bhāve tadbhāvabādhanāt ||204||
tadviruddhopalabdhau syādasattāyā viniścayaḥ |
anādivāsanodbhūtavikalpapariniṣṭhitaḥ ||205||
śabdārthastrividho dharmī bhāvābhāvobhayāśrayaḥ |
tasmin bhāvānupādāne sādhye'syānupalambhanam ||206||
tathā heturna tasyavābhāvaḥ śabdaprayogataḥ |
paramārthaikatānatve śabdānāmanibandhanā ||207||
na syāt pravṛttirartheṣu darśanāntarabhediṣu |
atītājātayorvāpi na ca syādanṛtārthatā ||208||
vācaḥ kasyāścidityeṣā baiddhārthaviṣayā matā |
śabdārthāpahnave sādhye dharmādhāranirākṛteḥ ||209||
na sādhyaḥ samudāyaḥ syāt siddhau dharmaśca kevalaḥ |
sadasatpakṣabhedena śabdārthānapavādibhiḥ ||210||
vastveva cityate h yatra pratibaddhaḥ falodayaḥ |
arthakriyā'samarthasya vicāraiḥ kiṁ parīkṣayā ||211||
ṣaṇḍhasya rūpe vairūpye kāminyāḥ kiṁ parīkṣayā |
śabdārthaḥ kalpanājñānaviṣayatvena kalpitaḥ ||212||
dharmo vastvāśrayāsiddhirasyokto nyāyavādinā |
nāntarīyakatā'bhāvācchabdānāṁ vastubhissaha ||213||
nārthasiddhistataste hi vaktrabhiprāyasūcakāḥ |
āptavādāvisaṁvādasāmānyādanumānatā ||214||
sambaddhānuguṇopāyaṁ puruṣārthābhidhāyakam |
parīkṣādhikṛtaṁ vākyamato'nadhikṛtaṁ param ||215||
pratakṣeṇānumānena dvividhenāpyabādhanam |
dṛṣṭādṛṣṭāthairorasyāvisaṁvādastadarthayoḥ ||216||
āptavādāvisaṁvādasāmānyādanumānatā |
buddheragatyābhihitā niṣiddhāpyasya gocare ||217||
heyopādeyatattvasya sopāyasya prasiddhitaḥ |
pradhānārthāvisaṁvādādanumānaṁ paratra vā ||218||
puruṣātiśayāpekṣaṁ yathārthamapare biduḥ |
iṣṭo'yamarthaḥ pratyetuṁ śakyaḥ so'tiśayo yadi ||219||
ayamevaṁ na vetyanyadoṣā nirdoṣatāpi vā |
durlabhatvāt pramāṇānāṁ durbodhetyapare viduḥ ||220||
sarveṣāṁ savipakṣatvānnirhrāsātiśayaśritām |
sātmībhāvāt tadabhyāsād dīyerannāsravāḥ kvacit ||221||
nirupadravabhūtāthasvabhāvasya viparyayaiḥ |
na bādhā yatnavapve'pi buddhestaspakṣapātataḥ ||222||
sarvāsāṁ doṣajātīnāṁ jātiḥ satkāyadarśanāt |
sā'vidyā tatra tatsnehastasmād dveṣādisambhavaḥ ||223||
moho nidānaṁ doṣāṇāmata evābhidhīyate |
satkāyadṛṣṭiranyatra tatprahāṇe prahāṇataḥ ||224||
girāṁ mithyātvahetūnāṁ doṣāṇāṁ puruṣāśrayāt |
apauruṣeyaṁ satyārthamiti kecit pracakṣate ||225||
girāṁ satyatvahetūnāṁ guṇānāṁ puruṣāśrayāt |
apauruṣeyaṁ mithyārtha kiṁ netyanye pracakṣate ||226||
arthajñānapanaheturhi saṁketaḥ puruṣāśrayaḥ |
girāmapauruṣeyatve'pyato mithyātvasambhavaḥ ||227||
sambandhāpauruṣeyatve syāt pratītirasaṁvidaḥ |
saṁketāt tadabhivyaktāvasamarthānyakalpanā ||228||
girāmekārthaniyame na syādarthāntare gatiḥ |
anekārthābhisambandhe viruddhavyaktisambhavaḥ ||229||
apauruṣeyatāyāśca vyarthā syāt parikalpanā |
vācyaśca heturbhinnānāṁ sambandhasya vyavasthiteḥ ||230||
asaṁskāryatayā pumbhiḥ sarvathā syānnirarthatā |
saṁskāropagame mukhyaṁ gajasnānamidaṁ bhavet ||231||
sambandhināmanityatvānna sambandhe'sti nityatā |
nityasyānupakāryatvādakurvāṇaśca nāśrayaḥ ||232||
artherataḥ sa śabdānāṁ saṁskāryaḥ puruṣairdhiyā |
arthaireva sahotpāde na svabhāvaviparyayaḥ ||233||
śabdeṣu yuktaḥ sambandhe nāyaṁ doṣo vikalpite |
nityatvādāśrayāpāye'pyanāśo yadi jātivat ||234||
nityeṣvāśrayasāmathrya kiṁ yeneṣṭaḥ sa cāśrayaḥ |
jñānotpādanahetūnāṁ sambandhāt sahakāriṇām ||235||
tadutpādanayogyatvenotpattirvyaktiriṣyate |
ghaṭādiṣvapi yuktijñaiḥ aviśeṣe'vikāriṇām ||236||
vyañjakaiḥ svaiḥ kṛtaḥ ko'rtho vyaktāstaiste yato matāḥ |
sambandhasya ca vastutve syād bhedād buddhicitratā ||237||
tābhyāmabhede tāveva nāto'nyā vastuno gatiḥ |
bhinnātvād vasturūpasya sabandhaḥ kalpanākṛtaḥ ||238||
sad dravyaṁ syāt parādhīnaṁ sambandho'nyasya vā katham |
varṇā nirarthakāḥ santaḥ padādi parikalpitam ||239||
avastuni kathaṁ vṛttiḥ sambandhasyāsya vastunaḥ |
apauruṣeyatāpīṣṭā kartṛṇāmasmṛteḥ kila ||240||
santyasyāpyanuvaktāra iti dhig vyāpakaṁ tamaḥ |
yathāyamanyato'śrutvā nemaṁ varṇapadakramam ||241||
vastuṁ samarthaḥ puruṣastathānyo'pīti kaścana |
anyo vā racito granthaḥ sampradāyād ṛte paraiḥ ||242||
dṛṣṭaḥ ko'bhihito yena so'pyevaṁ nānumīyate |
yajjātīyo yataḥ siddhaḥ so'viśiṣṭo'gnikāṣṭhavat ||243||
adṛṣṭaheturapyanyastadbhavaḥ sampratīyate |
tatrāpradarśya ye bhedaṁ kāryasāmānyadarśanāt ||244||
hetavaḥ pravitanyante sarve te vyabhicāriṇaḥ |
sarvathā'nāditā sidhyedevaṁ nāpuruṣāśrayaḥ ||245||
tasmādapauruṣeyatve syādanyo'pyanarāśrayaḥ |
mlecchadivyavahārāṇāṁ nāstikyavacasāmapi ||246||
anāditvād tathābhāvaḥ pūrvasaṁskārasantateḥ |
tādṛśe'pauruṣeyatve kaḥ siddhe'pi guṇo bhavet ||247||
arthasaṁskārabhedānāṁ darśanāt saṁśayaḥ punaḥ |
anyāviśeṣād varṇānāṁ sādhane ki falaṁ bhavet ||248||
vākyaṁ bhinnaṁ na varṇebhyo vidyate'nupalambhataḥ |
anekāvayavātmatve pṛthak teṣāṁ nirarthatā ||249||
atadrūpe ca tādrūpyaṁ kalpitaṁ siṁhatādivat |
pratyekaṁ sārthakatve'pi mithyānekatvakalpanā ||250||
ekāvayavagatyā ca vākyārthapratipad bhavet |
sakṛcchrutau ca sarveṣā kālabhedo na yujyate ||251||
ekatve'pi hyabhinnasya kramaśo gatyasambhavāt |
anityaṁ yatnasambhūtaṁ pauruṣeyaṁ kathaṁ na tat ||252||
nityopalabdhirnityatve'pyanāvaraṇasambhavāt |
aśrutirvikalatvāccet kasyacit sahakāriṇaḥ ||253||
kāmamanyapratīkṣā'stu niyamastu virudhyate |
sarvatrānupalambhaḥ syāt teṣāmavyāpitā yadi ||254||
sarveṣāmupalambhaḥ syāt yugapad vyāpitā yadi |
saṁskṛtasyopalambhe ca kaḥ saṁskarttā'vikāriṇaḥ ||255||
indriyasya syāt saṁskāraḥ śrṛṇuyānnikhilaṁ ca tat |
saṁskārabhedabhinnatvādekārthaniyamo yadi ||256||
anekaśabdasaṁdhāte śrutiḥ kalakale katham |
dhvanathaḥ kevalaṁ tatra śrū yante cenna vācakāḥ ||257||
dhvanibhyo bhinnamastīti śraddheyamatibahvidam |
sthiteṣvanyeṣu śabdeṣu śrūyate vācakaḥ katham ||258||
kathaṁ vā śaktiniyamād bhinnadhvanigatirbhavet |
dhvanayaḥ sammatā yaiste doṣaiḥ kairapyavācakāḥ ||259||
dhvanibhirvyajyamāne'smin vācake'pi kathaṁ na te |
varṇānupūrvī vākyaṁ cenna varṇānāmabhedataḥ ||260||
teṣāṁ ca na vyavasthānaṁ kramāntaravirodhataḥ |
deśakālakramābhāvo vyāptinityatvavarṇanāt ||261||
anityāvyāpitāyāṁ ca doṣaḥ prāgeva kīrtitaḥ |
vyaktikramo'pi vākyaṁ na nityavyaktinirākṛteḥ ||262||
vyāpāradeva tatsiddhe kāraṇānāṁ ca kāryatā |
svajñānenānyadhīhetuḥ siddhe'rthe vyañjako mataḥ ||263||
yathā dīpo'nyathā vāpi ko viśeṣo'sya kārakāt |
karaṇānāṁ samagrāṇāṁ vyāpārādupalabdhitaḥ ||264||
niyamena ca kāryatvaṁ vyañjake tadasambhavāt |
tadrū pāvaraṇānāṁ ca vyaktiste vigamo yadi ||265||
abhāve karaṇagrāmasāmarthya kiṁ nu tadbhavet |
śabdaviśeṣādanyeṣāmapi vyaktiḥ prasajyate ||266||
tathāmyupagame sarvakāraṇānāṁ nirarthatā |
sādhanaṁ pratyabhijñānaṁ satprayogādi yanmatam ||267||
anudāharaṇaṁ sarvabhāvānāṁ kṣaṇabhaṅgataḥ |
dūṣyaḥ kuheturanyo'pi buddherapuruṣāśraye ||268||
bādhābhyupetapratyakṣapratītānumitaiḥ samam
ānupūrvyāśca varṇebhyo bhedaḥ sfoṭena cintitaḥ ||269||
kalpanāropitā sā syāt kathaṁ vā'puruṣāśrayā |
sattāmātrānubandhitvāt nāśasyānityatā dhvaneḥ ||270||
agnerarthāntarotpattau bhavet kāṣṭhasya darśanam |
avināśāt sa evāsya vināśa iti cet katham ||271||
anyo'nyasya vināśo'stu kāṣṭhaṁ kasmānna dṛśyate |
tatparigrahataścenna tenānāvaraṇaṁ yataḥ ||272||
vināśasya vināśitvam syādutpattestataḥ punaḥ |
kāṣṭhasya darśanam hantṛghāte caitrāpunarbhavaḥ ||273||
yathātrāpyevamiti cet hanturnāmaraṇatvataḥ |
ananyatve vināśasya syānnāśaḥ kāṣṭhameva tu ||274||
tasya tattvādahetutvaṁ nāto'nyā vidyate gatiḥ |
ahetutve'pi nāśasya nityatvād bhāvanāśayoḥ ||275||
sahabhāvaprasaṅgaścedasato nityatā kutaḥ |
asattve'bhāvanāśitvaprasaṅgo'pi na yujyate ||276||
nāśena yasmād bhāvasya na vināśanamiṣyate |
naśyan bhāvo'parāpekṣa iti tajjñāpanāya sā ||277||
avasthā heturuktāsyā bhedamāropya cetasā |
svato'pi bhāve'bhāvasya vikalpaścedayaṁ samaḥ ||278||
na tasya kiñcid bhavati na bhavatyeva kevalam |
bhāve hyeṣa vikalpaḥ syād vidyervastvanuridhataḥ ||279||
na bhāvo bhavatītyuktamabhāvo bhavatīti na |
apekṣyeta paraḥ kārya yadi vidyeta kiñcana ||280||
yadakiñcitkaraṁ vastu kiṁ kenacidapekṣyate |
etenāhetukatve'pi hyabhūtvā nāśabhāvataḥ ||281||
sattānāaśitvadoṣasya pratyākhyātaṁ prasañjanam |
yathā keṣāñcideveṣṭaḥ pratigho janmināṁ yathā ||282||
nāśaḥ svabhāvo bhāvānāṁ nānutpattimatāṁ yadi |
svabhāvaniyamāddhetoḥ svabhāvaniyamaḥ fale ||283||
nānitye rūpabhedo'sti bhedakānāmabhāvataḥ |
pratyākhyeyā'ta evaiṣāṁ sambandhasyāpi nityatā ||284||
sambandhadoṣaiḥ prāguktaiḥ śabdaśaktiśca dūṣitā |
nā'pauruṣeyamityeva yathārthajñānasādhanam ||285||
dṛṣṭo'nyathāpi vahnyādiraduṣṭaḥ puruṣāgasā |
na jñānahetutaiva syāt tasminnakṛtake mate ||286||
nityebhyo vastusāmarthyāt na hi janmāsti kasyacit |
vikalpavāsanodbhūtāḥ samāropitagocarāḥ ||287||
jāyante buddhayastatra kevalaṁ nārthagocarāḥ |
mithyātvaṁ kṛtakeṣveva dṛṣṭamityakṛtaṁ vacaḥ ||288||
satyārtha vyatirekasya virodhivyāpanād yadi |
hetāvasambhave'nukte bhāvastasyāpi śaṅkyate ||289||
viruddhānāṁ padārthānāmapi vyāpakadarśanāt |
nāsattāsiddhirityuktaṁ sarvato'nupalambhanāt ||290||
asiddhāyāmasattāyāṁ sandigdhā vyatirekitā |
anvayo vyatireko vā sattvaṁ vā sādhyadharmiṇi ||291||
tanniścayafalairjānaiḥ siddhyanti yadi sādhanam |
yatra sādhyavipakṣasya varṇyate vyatirekitā ||292||
sa evāsya sapakṣaḥ syāt sarvo heturatonvayī |
samayatve hi mantrāṇāṁ kasyacit kāryasādhanam ||293||
athāpi bhāvaśaktiḥ syādanyathāpyaviśeṣataḥ |
kramasyārthāntaratvaṁ ca pūrvameva nirākṛtam ||294||
nityaṁ tadarthasiddhiḥ syādasāmarthyamapekṣaṇe |
sarvasya sādhanaṁ te syurbhāvaśaktiryadīdṛśī ||295||
prayoktṛbhedāpekṣā ca nāsaṁskāryasya yujyate |
saṁskāryasyāpi bhāvasya vastubhedo hi bhedakaḥ ||296||
prayoktṛbhedānniyamaḥ śaktau na samaye bhavet |
anādheyaviśeṣāṇāṁ ki kurvāṇaḥ prayojakaḥ ||297||
prayogo yadyabhivyaktiḥ sā prāgeva nirākṛtā |
vyaktiśca buddhiḥ sā yasmāt sa falairyadi yujjate ||298||
syācchrotuḥ falasambandho vaktā hi vyaktikāraṇam |
anabhivyaktaśabdānāṁ karaṇānāṁ prayojanam ||299||
manojapo vā vyarthaḥ syācchabdo hi śrotragocaraḥ |
pāramparyeṇa tajjatvāt tadv yaktiḥ sāpi cenmatiḥ ||300||
te'pi tathā syustadarthā cedasiddhaṁ kalpanānvayāt |
svasāmānyasvabhāvānāmekabhāvavivakṣayā ||301||
ukteḥ samayakārāṇāmavirodho na vastuni |
ānupūrvyāmasatyāṁ syāt saro rasa iti śruto ||302||
na kāryabheda iti ced asti sā puruṣāśrayā |
yo yadvarṇasamutthānajñānajājjñānato dhvaniḥ ||303||
jāyate tadupādhiḥ sa śru tyā samavasīyate |
tajjñānajanitajñānaḥ sa śru tāvapaṭuśrutiḥ ||304||
apekṣya tasmṛtiṁ paścāt smṛtimādhatta ātmani |
ityeṣā pauruṣeyyeva taddhetugrāhicetasām ||305||
kāryakāraṇatā varṇeṣvānupūrvīti kathyate |
anyadeva tato rūpaṁ tadvarṇānāṁ pade pade ||306||
kartṛ saṁskārato bhinnaṁ sahitaṁ kāryabhedakṛt |
sā cānupūrvī varṇānāṁ pravṛttā racanākṛtaḥ ||307||
icchāviruddhasiddhīnāṁ sthitakramavirodhataḥ |
kāryakāraṇatāsiddheḥ pumbhyo varṇakramasya ca ||308||
sarvo varṇakramaḥ pubhyo dahanendhanayuktivat |
asādhāraṇatā siddhā mantrākhyakramakāriṇām ||309||
puṁsāṁ jñānaprabhāvābhyāmanyeṣāṁ tadabhāvataḥ |
ye'pi tantravidaḥ kecid mantrān kāṁścana kuvaṁte ||310||
prabhoḥ prabhāvasteṣāṁ sa taduktanyāyavṛttitaḥ |
kṛtakāḥ pauruṣeyāśca mantrā vācyāḥ falepsunā ||311||
aśaktisādhanaṁ puṁsāmanenaiva nirākṛtam |
buddhīndriyoktipuṁ stvādisādhanaṁ yattu varṇyate ||312||
pramāṇābhaṁ yathārthāsti na hi śeṣavato gatiḥ |
artho'yaṁ nāyamartho na iti śabdā vadanti na ||313||
kalpyo'yamarthaḥ puruṣaiste ca rāgādisaṁyutāḥ |
tatraikastattvavinnānya iti bhedaśca kiṁkṛtaḥ ||314||
tadvt puṁstve kathamapi jñānī kaścit katha na vaḥ |
yasya pramāṇamavisaṁvādi vacanaṁ so'rthavid yadi ||315||
na hyatyantaparokṣeṣu prāmāṇasyāsti sambhavaḥ |
yasya prāmāṇasaṁvādi vacanaṁ tatkṛtaṁ vacaḥ ||316||
sa āgam iti prāptaṁ nirarthā'pauruṣeyatā |
yadyatyantaparokṣe'rthe'nāgamajñānasambhavaḥ ||317||
atīndriyārthavit kaścidastītyabhimataṁ bhavet |
svayaṁ rāgādimānnārtha vetti vedasya nānyataḥ ||318||
na vedayati vado'pi vedārthasya kuto gatiḥ |
tenāgnihotraṁ juhuyāt svargakāma iti śrutau ||319||
khādet śvamāṁsamityeṣa nārtha ityatra kā pramā |
prasiddho lokavādaścet tatra ko'tīndriyārthadṛk ||320||
anekārtheṣu śabdeṣu yenārtho'yaṁ vivecitaḥ |
svargorvaśyādiśabdaśca dṛṣṭo'rūḍhārthavācakaḥ ||321||
śabdāntareṣu tādṛkṣu tādṛśyevāstu kalpanā |
prasiddhiśca nṛṇāṁ vādaḥ pramāṇaṁ sa ca neṣyate ||322||
tataśca bhūyo'rthagatiḥ kimetad dviṣṭhakāmitam |
atha prasiddhimullaṁdhya kalpane na nibandhanam ||323||
prasiddherapramāṇatvāt tadgrahe kiṁ nibandhanam |
utpāditā prasiddhyaiva śaṁkā śabdārthaniścaye ||324||
yasmānnānārthavṛttitvaṁ śabdānāṁ tatra dṛśyate |
anyathāsambhavābhavāt nānāśakteḥ svayaṁ dhvaneḥ ||325||
avaśyaṁ śaṁkayā bhāvyaṁ niyāmakamapaśyatām |
eṣa sthāṇurayaṁ mārga iti vaktīti kaścana ||326||
anyaḥ svayaṁ bravīmīti tayorbhedaḥ parīkṣyatām |
sarvatra yogyasyaikārthadyotane niyamaḥ kutaḥ ||327||
jñātā vātīndriyāḥ kena vivakṣāvacanād ṛte |
vivakṣāniyame hetuḥ saṁketastatprakāśanaḥ ||328||
apauruṣeyai sā nāsti tasya saikārthatā kutaḥ |
svabhāvaniyame'nyatra na yojyeta tayā punaḥ ||329||
saṁketaśca nirarthaḥ syād vyaktau ca niyamaḥ kutaḥ |
yatra svātantryamicchāyā niyamo nāma tatra kaḥ ||330||
dyotayet tena saṁketo neṣṭāmevāsya yogyatām |
yasmāt kiledṛśaṁ satyaṁ yathāgniḥ śītanodanaḥ ||331||
vākyaṁ vedaikadeśatvādanyadapyaparo bravīt |
rasavat tulyarūpatvādekabhāṇḍe ca pākavat ||332||
śeṣavad vyabhicāritvāt kṣiptaṁ nyāyavidedṛśam |
nityasya puṁsaḥ kartṛtvaṁ nityān bhāvānatīndriyān ||333||
ebnriyān viṣamaṁ hetuṁ bhāvānāṁ viṣamāṁ sthitim |
nivṛttiṁ ca pramāṇābhyāmanyad vā vyastagocaram ||334||
viruddhamāgamāpekṣeṇānumānena vā vadat |
virodhamasamādhāya śāstrārtha cāpradarśya saḥ ||335||
satyārtha pratijānāno jayed dhārṣṭyena bandhakīm |
sidhyet pramāṇaṁ yadyevam apramāṇamatheha kim ||336||
na hyokaṁ nāsti satyārtha puruṣe bahubhāṣīṇi |
nāyaṁ svabhāvaḥ kārya vā vastūnāṁ vaktari dhvaniḥ ||337||
na ca tadvyatiriktasya vidyate'vyabhicāritā |
pravṛttirvācakānāṁ ca vācyadṛṣṭikṛteti cet ||338||
parasparaviruddhārthā kathamekatra sā bhavet |
vastubhirnāgamāstena karthāñcānnāntarīyakāḥ ||339||
pratipatturna sidhyanti kutastebhyo'rthaniścayaḥ |
tasmānna tannivṛttyāpi bhāvābhāvaḥ prasidhyati ||340||
tenāsanniścayafalā'nupalabdhirnasidhyati |
parārthānumānanāmā
caturthaḥ paricchedaḥ
parasya pratipādyatvāt adṛṣṭo'pi svayaṁ paraiḥ |
dṛṣṭasādhanamityeke tatkṣepāyātmadṛgvacaḥ ||1||
anumāviṣaye neṣṭaṁ parīkṣitaparigrahāt |
vācaḥ prāmāṇyamasmin hi nānumānaṁ pravartate ||2||
bādhanāyāgamasyokteḥ sādhanasya paraṁ prati |
so'pramāṇaṁ tadā'siddhaṁ tatsiddhamakhilaṁ tataḥ ||3||
tadāgamavataḥ siddhaṁ yadi kasya ka āgamaḥ |
bādhyamānaḥ pramāṇena sa siddhaḥ kathāmāgamaḥ ||4||
tadviruddhābhyupagamastenaiva ca kathaṁ bhavet |
tadanyopagame tasya tyāgāṁsyāpramāṇātā ||5||
tat kasmāt sādhanaṁ noktaṁ svapratītiryadudbhavā |
yuktyā yayāgamo grāhyaḥ parasyāpi ca sā na kim ||6||
prākṛtasya sataḥ prāg yaiḥ pratipattyakṣasambhavo |
sādhanaiḥ sādhanānyarthasaktijñāne'sya tānyalam ||7||
vicchinnānugamā ye'pi sāmānyenāpyagocarāḥ |
sādhyasādhanacintāsti na teṣvartheṣu kācana ||8||
puṁsāmabhiprāyavaśāt tattvātattvavyavasthitau |
luptau hetutadābhāsau tasya vastvasamāśrayāt ||9||
sannartho jñānasāpekṣo nāsan jñānena sādhakaḥ |
sato'pi vastvasaṁśliṣṭā'saṁgatyā sadṛśī gatiḥ ||10||
liṅgaṁ svabhāvaḥ kārya vā dṛśyādarśanameva vā |
sambaddhaṁ vastutassiddhaṁ tadasiddhaṁ kimātmanaḥ ||11||
pareṇāpyanyato gantumayuktam parakalpitaiḥ |
prasaṅgo dvayasambandhādekāpāye'nyahānaye ||12||
tadarthagrahaṇaṁ śabdakalpanāropitātmanām |
aliṅgatvaprasiddhayarthamarthādarthasya siddhitaḥ ||13||
kalpanāgamayoḥ kartu ricchamātrānuvṛttitaḥ |
vastunaścānyathābhāvāt tatkṛtā vyabhicāriṇaḥ ||14||
arthādarthagateḥ śaktiḥ pakṣahetvabhidhānayoḥ |
nārthe tena tayornāsti svataḥ sādhanasaṁsthitiḥ ||15||
tat pakṣavacanaṁ vakturabhiprāyanivedane |
pramāṇaṁ saṁśayotpattestataḥ sākṣānna sādhanam ||16||
sādhyasyaivābhidhānena pāramparyeṇa nāpyalam |
śaktasya sūcakaṁ hetuvaco'śaktamapi svayam ||17||
hetvarthaviṣayatvena tadaśaktoktirīritā |
śaktistasyāpi ceddhetuvacanasya pravarttanāt ||18||
tatsaṁśayena jijñāsorbhavet prakaraṇāśrayaḥ |
vipakṣopagame'yetat tulyamityanavasthiniḥ ||19||
antaraṅgaṁ tu sāmarthya triṣu rūpeṣu saṁsthitam |
tatra smṛtisamādhānaṁ tadeacasyeva saṁsthitam ||20||
akhyāpite hi viṣaye hetuvṛtterasambhavāt |
viṣayakhyāpanādeva siddhau cet tasya śaktatā ||21||
uktamatra vinā'pyasmāt kṛtakaḥ śabda īdṛśāḥ |
sarve'nityā it prokte'pyarthāt tannāśadhīrbhavet ||22||
anuktāvapi pakṣasya siddhepratibandhataḥ |
triṣvanyatamarūpasyaivānuktirnyū natoditā ||23||
sādhyoktiṁ vā pratijñāṁ sa vadan doṣairna yujyate |
sādhanādhikṛtereva hetvābhāsāprasaṅgataḥ ||24||
aviśeṣoktirapyekajātīye saṁśayāvahā |
anyathā sarvasādhyokteḥ pratijñātvaṁ prasajyate ||25||
siddhokteḥ sādhanatvācca parasyāpi na duṣyati |
idānīṁ sādhyanirdeśaḥ sādhanāvayavaḥ katham ||26||
sābhāsoktyādyupakṣepaparihāraviḍambanā |
asambaddhā tathā hyeṣa na nyāyya iti varṇitam ||27||
gamyārthatve'pi sādhyokterasammohāya lakṣaṇam |
taccuturlakṣaṇaṁ rūpanipāteṣu svayaṁ-padaiḥ ||28||
asiddhāsādhanārthoktavādyabhyupagatagrahaḥ |
anukto'pīcchayā vyāptaḥ sādhya ātmārthavanmataḥ ||29||
sarvānyeṣṭanivṛttāvapyāśaṅkāsthānavāraṇam |
vṛtto svayaṁ-śrutenāha kṛtā caiṣā tadarthikā ||30||
viśeṣastadvyapekṣatvāt kathito dharmadharmiṇoḥ |
anuktāvapi vāñchāyā bhavet prakaraṇād gatiḥ ||31||
ananvayo'pi dṛṣṭānte doṣastasya yathoditam |
ātmā paraścet so'siddhaḥ iti tatreṣṭaghātakṛt ||32||
sādhanaṁ yadvivāde na nyastaṁ taccenna sādhyate |
kiṁ sādhyamanyathāniṣṭaṁ bhaved vaifalyameva vā ||33||
sadvitīyaprayogeṣu niranvayaviruddhate |
etena kathite sādhyaṁ sāmānyenātha sammatam ||34||
tadevārthāntarābhāvād dehānāptau na sidhyati |
vācyaśūnyaṁ pralapatāṁ tadetajjāḍyavarṇitam ||35||
tulyaṁ nāśe'pi cecchabdaghaṭabhedena kalpane |
na siddhena vināśena tadvataḥ sādhanād dhvaneḥ ||36||
tathārthāntarabhāve syāt tadvān kumbho'pya-nityatā |
viśiṣṭā dhvaninānveti no cennāyogavāraṇāt ||37||
dvividho hi vyavacchedo viyogāparayogayoḥ |
vyavchedādayoge tu vārye nānanvayāgamaḥ ||38||
sāmānyameva tatsādhyaṁ na ca siddhaprasādhanam |
viśiṣṭaṁ dharmiṇā tacca na niranvayadoṣavat ||39||
etena dharmidharmābhyāṁ viśiṣṭau dharmadharmiṇau |
pratyākhyāto nirākurvan dharmiṇyevamasādhanāt ||40||
samudāyāpavāho hi na dharmiṇi virudhyate |
sādhyaṁ yatastathā neṣṭaṁ sādhyo dharmo'tra kevalaḥ ||41||
ekasya dharmiṇaḥ śāstre nānādharmasthitāvapi |
sādhyaḥ syādātmanaiveṣṭa ityupāttā svayaṁ-śrutiḥ ||42||
śāstrābhyupagamādeva sarvādānāt prabādhane |
tatraikasyāpi doṣaḥ syād yadi hetupratijñyoḥ ||43||
śabdānāśe prasādhye syād gandhabhūguṇatākṣateḥ |
heturviriddho'prakṛterno cedanyatra sā samā ||44||
athātra dharmī prakṛtastatra śāstrārthabādhanam |
atha vādīṣṭatāṁ bruyād dharmidharmādisādhanaiḥ ||45||
kaiścit prakaraṇairiccha bhavet sā gamyate ca taiḥ |
valāt taveccheyamiti vyaktamīśvaraceṣṭitam ||46||
vadannakāryaliṅgāṁ tāṁ vyabhicāreṇa bādhyate |
anāntarīyake cārthe bādhite'nyasya kā kṣati ||47||
uktaṁ ca nāgamāpekṣamanumānaṁ svagocare |
siddhaṁ tena susiddhaṁ tanna tadā śāstramīkṣyate ||48||
vādatyāgastadā syāccenna tadānabhyupāyataḥ |
upāyo hyabhyupāye'yamanaṅgaṁ sa tadāpi san ||49||
tadā viśuddhe viṣayadvaye śāstraparigraham |
cikirṣoḥ sa hi kālaḥ syāt tadā śāstreṇa bādhanam ||50||
tadvirodhena cintāyāstatsiddhartheṣvayogataḥ |
tṛtīyasthānasaṁkrāntau nyāyyaḥ śāstraparigrahaḥ ||51||
tatrāpi sādhyadharmasya nāntarīkabādhanam |
parihārya na cānyeṣāmanavasthāprasaṅgataḥ ||52||
keneyaṁ sarvacintāṣu śāstraṁ grāhyamiti sthitiḥ |
kṛtedānīmasiddhāntairgrāhyo dhūmena nānalaḥ ||53||
riktasya jantorjjātasya guṇadoṣamapaśyataḥ |
vilabdhā vata kenemo siddhāntaviṣamagrhāḥ ||54||
yadi sādhana ekatra sarvaśāstraṁ nidarśane |
darśayet sādhanaṁ syādityeṣā lokottarā sthitiḥ ||55||
asambaddhasya dharmasya kimasiddho na sidhyati |
hetustatsādhanāyoktaḥ kiṁ duṣṭastatra sidhyati ||56||
dharmananupanīyaiva dṛṣṭānte dharmiṇo'khilān |
vāgdhūmādejaṁno'nveti caitanyadahanādikam ||57||
svabhāvaṁ kāraṇaṁ cārtho vyabhicāreṇa sādhayan |
kasyacid vādabādhāyāṁ svabhāvānna nivartate ||58||
prapadyamānaścānyastaṁ nāntarīyakamīpsitaiḥ |
sādhyārthairhetunā tena kathamapratipāditaḥ ||59||
ukto'nukto'pi tena kathamapratipāditaḥ ||59||
ukto'nukto'pi vā heturviroddhā vādino'tra kim |
na hi tasyoktidoṣeṇa sa jātaḥ śāstrabādhanaḥ ||60||
bādhakasyābhidhānācced doṣo yadi vadenna saḥ |
kinna bādheta so'kurvannayuktaṁ kena duṣyati ||61||
anyeṣu hetvābhāseṣu sveṣṭasyaivāprasādhanāt |
duṣyed vyarthābhidhānena nātra tasya prasādhanāt ||62||
yadi kiñcit kvacicchastrena yuktaṁ pratiṣidhyate |
bruvāṇo yuktamapyanyaditi rājakulasthitiḥ ||63||
sarvānarthān samīkṛtya vaktuṁ śakyaṁ na sādhanam |
sarvatra tenotsanneyaṁ sādhyasādhanasaṁsthitiḥ ||64||
viruddhayorekadharmiṇyayogādastu bādhanam |
viruddhaikāntike nātra tadvadasti virodhitā ||65||
abādhyabādhakatve'pi tayoḥ śāstrārthaviplavāt |
asabhbadde'pi bādhā cet syāt sarva sarvabādhanam ||66||
sambandhastena tatraiva bādhanādasti cedasat |
hetoḥ sarvasya cintyatvāt svasādhye guṇadoṣayoḥ ||67||
nāntarīyakatā sādhye sambandhaḥ seha nekṣyate |
kevalaṁ śāstrapīḍeti doṣaḥ sānyakṛte samā ||68||
śāstrābhyupagamāt sādhyaḥ sāstradṛṣṭo'khilo yadi |
pratijñā siddhadṛṣṭāntahetuvādḥ prasajyate ||69||
uktayoḥ sādhanatvena no cedīpsitavādataḥ |
nyāyaprāptaṁ na sādhyatvaṁ vacanād vinivarttate ||70||
anīpsitamasādhyaṁ ced vādinānyo'pyanīpsitaḥ |
dharmo'sādhyastadā'sādhyaṁ bādhamānaṁ virodhi kim ||71||
pakṣalakṣaṇabāhyārthaḥ svayaṁ-śabdo'pyanarthakaḥ |
śāstre ṣvicchapravṛttyartho yadi śaṅkākutonviyam ||72||
so'niṣiddhaḥ pramāṇena gṛhṇān kena nivāryate |
niṣiddhaścet pramāṇena vācā kena pravartyate ||73||
pūrvamapyeṣa siddhantaṁ svecchayaiva gṛhītavān |
kiñcidanyaṁ satu punargrahītuṁ labhate na kim ||74||
dṛṣṭervipratipattīnāmatrākārṣīt svayaṁ-śrutim |
iṣṭākṣatimasādhyatvamanavasthāṁ ca darśayan ||75||
samayāhitabhedasya parihāreṇa dharmiṇaḥ |
prasiddhasya gṛhītyarthā jagādanyaḥ svayaṁ-śrutim ||76||
vicāraprastutereva prasiddhaḥ siddha āśrayaḥ |
svecchākalpitabhedeṣu padārtheṣvavivādataḥ ||77||
asādhyatāmatha prāha siddhadeśena dharmiṇaḥ |
svarūpeṇaiva nirdeśya ityanenaiva tad gatam ||78||
siddhasādhanarūpeṇa nirdeśasya hi sambhave |
sādhyatvenaiva nirdeśya itīdaṁ falavad bhavet ||79||
anumānasya sāmānyaviṣayatvaṁ ca varṇītam |
ihaivaṁ na hyanukte'pi kiñcit pakṣe virudhyate ||80||
kuryācced dharmiṇaṁ sādhyaṁ tataḥ kiṁ tanna śaktyate |
kasmāddhetvanvayābhāvānna ca doṣastayorapi ||81||
uktarāvayavāpekṣo na doṣaḥ pakṣa iṣyate |
tathā hetvādidoṣo'pi pakṣadoṣaḥ prasajyate ||82||
sarvaiḥ pakṣasya bādhātastasmāt tanmātrasaṅginaḥ |
pakṣadoṣā matā nānye pratyakṣādivirodhavat ||83||
hetvādilakṣaṇairvādhyaṁ muktvā pakṣasya lakṣaṇam |
ucyate parihārārthamavyāptivyatirekayoḥ ||84||
svayannipātarūpākhyā vyatirekasya bādhikāḥ |
sahānirākṛteneṣṭaśrutiravyāptibādhanī ||85||
sādhyābhyupagamaḥ pakṣalakṣaṇaṁ teṣvapakṣatā |
nirākṛte bādhanataḥ śeṣe'lakṣaṇavṛttitaḥ ||86||
svayamiṣṭābhidhānena gatārthe'pyavadhāraṇe |
kṛtyāntenābhisambandhāduktaṁ kālāntaracchide ||87||
ihānaṅgamiṣerniṣṭhā tenepsitapade punaḥ |
aṅgameva tayā'siddhahetvādi pratiṣidhyate ||88||
avācakatvāccāyuktaṁ teneṣṭaṁ svayamātmanā |
anapekṣyākhilaṁ śāstraṁ tadvādīṣṭasya sādhyatā ||89||
tenānabhīṣṭasaṁsṛṣṭasyesyāpi hi bādhane |
yathāsādhyamabādhātaḥ pakṣahetū na duṣyataḥ ||90||
aniṣiddhaḥ pramāṇābhyāṁ sa copagama iṣyate |
sandigdhe hetuvacanād vyasto hetoranāśrayaḥ ||91||
anumānasya bhedena sā bādhoktā caturvidhā |
tatrābhyupāyaḥ kāryāṅgaṁ svabhāvāṅgaṁ jagatsthitiḥ ||92||
ātmāparodhābhimato bhūtaniścayayuktavāk |
āptaḥ svavacanaṁ śastraṁ caikamuktaṁ samatvataḥ ||93||
yathātmano'pramāṇatve vacanaṁ na pravarttate |
śāstrasiddhe tathā nārthe vicārastadanāśraye ||94||
tatprastāvāśrayatve hi śāstraṁ bādhakamityamum |
vaktumartha svavācāsya sahoktiḥ sāmyadṛṣṭaye ||95||
udāharaṇamapyatra sadṛśaṁ tena varṇitam |
pramāṇānāmabhāve hi śāstravācorayogataḥ ||96||
svavāgvirodhe vispaṣṭamudāharaṇamāgame |
diṅmātradarśanam tatra pretyadharmo'sukhapradaḥ ||97||
śāstriṇo'pyatadālambe viruddhoktau tu vastuni |
na bādhā pratibandhaḥ syāt tulyakakṣatayā tayoḥ ||98||
yathā svavāci taccāsya tadā svavacanātmakam |
tayoḥ pramāṇaṁ yasyāsti tat syādanyasya bādhakam ||99||
pratijñāmanumānaṁ vā pratijñā'petayuktikā |yathārtha vā bādheta kathamanyathā ||100||
prāmāṇyamāgamānāṁ ca prāgeva vinivāritam |
abhyupāyavicāreṣu tasmād doṣo'yamiṣyate ||101||
tasmād viṣayabhedasya darśanārtha pṛthak kṛtaḥ |
anumānābahirbhūto'pyabhyupāyaḥ prabādhanāt ||102||
anyathā'tiprasaṅgaḥ syād vyarthatā vā pṛthakkṛteḥ |
bhedo vāṅmātravacane pratibandhaḥ svavācyapi ||103||
tenābhyupagamācchāstra pramāṇaṁ sarvavastuṣu |
bādhakam yadi necchet sa bādhakaṁ kiṁ punarbhavet ||104||
svavāgvirodheabhedaḥ syāt svavākśāstravirodhayoḥ |
puruṣecchākṛtā cāsya paripūrṇā pramāṇatā ||105||
tasmāt prasiddheṣvartheṣu śāstratyāge'pi na kṣatiḥ |
paroikṣeṣvāgamāniṣṭo na cintaiva pravarttate ||106||
virodhodbhāvanaprāyā parīkṣāpyatra tadyathā |
adharmamūlaṁ rāgādi snānaṁ cādharmanāśanām |107||
śāstraṁ yatsiddhayā yuktyā svavācā ca na bādhyate |
dṛṣṭe'dṛṣṭe'pi tadgrāhyamiti cintā pravartyate ||108||
artheṣvapratiṣiddhatvāt puruṣecchānurodhinaḥ |
iṣṭaśabdābhidheyasyāpto'trākṣatavāg janaḥ ||109||
uktaḥ prasiddhaśabdena dharmastadvyavahārajaḥ |
pratyakṣādimitā mānaśrutyāropeṇa sucitāḥ ||110||
tadāśrayabhuvāmicchānurodhādaniṣedhinām |
kṛtānāmakṛtānāṁ ca yogyaṁ viśvaṁ svabhāvataḥ ||111||
arthamātrānurodhinyā bhāvinyā bhūtayāpi vā |
bādhyate pratirundhānaḥ śabdayogyatayātayā ||112||
tadyogyatābalādeva vastuto ghaṭito dhvaniḥ |
sarvo'syāmapratīte'pi tasmiṁstatsiddhatā tataḥ ||113||
asādharaṇatā na syāt bādhāhetorihānyathā |
tanniṣedho'numānāt syācchabdārthe'nakṣavṛttitaḥ ||114||
asādhāraṇatā tatra hetūnāṁ yatra nānvayi |
sattvamityapyudāhāro hetorevaṁ kuto mataḥ ||115||
saṁketasaṁśrayāḥ śabdāḥ sa cecchāmātrasaṁśrayaḥ |
nāsiddhiḥ śabdasiddhanāmiti śābdaprasiddhivāk ||116||
anumānaprasiddheṣu viruddhāvyabhicāriṇaḥ |
abhāvaṁ darśayatyevaṁ pratīreranumātvataḥ ||117||
atha vā bru vato lokasyānumā'bhāva ucyate |
kiṁ tena bhinnaviṣayā pratītiranumānataḥ ||118||
tenānumānād vastūnāṁ sadasatānurodhinaḥ |
bhinnasyātadvaśā vṛttistadicchājeti sūcitam ||119||
candratāṁ śaśino'nicchan kāṁ pratītiṁ sa vāñchati |
iti taṁ pratyadṛṣṭāntaṁ tadasādhāraṇaṁ matam ||120||
nodāharaṇamevekamadhikṛtyedamucyate |
lakṣaṇatvāt tathā vṛkṣo dhātrītyuktau ca bādhanāt ||121||
atrāpi loke dṛṣṭatvāt karpūrarajatādiṣu |
samayād vartamānasya kā'sādhāraṇatāpi vā ||122||
yadi tasya kvacit sidhyet siddhaṁ vastubalena tat |
pratītisiddhopagame'śaśinyapyanivāraṇam ||123||
tasya bastuni siddhasya śaśinyapyanivāraṇam |
tadvastvabhāve śaśini vāraṇe'pi na duṣyati ||124||
tasmādavastuniyatasaṁketabalabhāvinām |
yogyāḥ padārthā dharmāṇāmicchāyā aniridhanāt ||125||
tāṁ yogyatāṁ virundhānaṁ saṁketāpratiṣedhajā |
pratihanti pratītyākhyā yogyatāviṣaye'numā ||126||
śabdānāmarthamiyamaḥ saṁketānuvidhāyinām |
netyanenoktamatraiṣāṁ pratiṣedho virudhyate ||127||
naimittikyāḥ śruterarthamartha vā pāramārthikam |
śabdānāṁ pratirundhāno'bādhanārho hi varṇitaḥ ||128||
tasmād viṣayabhedasya darśānāya pṛthakkṛtā |
anumānābahirbhū tā pratītirapi pūrvavat ||129||
siddhayoḥ pṛthagākhyāne darśayaṁśca prayojanam |
ete sahetuke prāha nānumādhyakṣabādhane ||130||
atrāpyadhyakṣabādhāyāṁ nānārūpatayā dhvanau |
prasiddhasya śrutau rūpaṁ yadeva pratibhāsate ||131||
advayaṁ śabalābhāsasyādṛṣterbuddhijanmanaḥ |
tadarthārthoktirasyeva kṣepe'dhyakṣeṇa bādhanam ||132||
tadeva rūpaṁ tatrārthaḥ śeṣa vyāvṛttilakṣaṇam |
avastubhūtaṁ sāmānyamatastannākṣagocaraḥ ||133||
tena sāmānyadharmāṇāmapratyakṣatvasiddhitaḥ |
pratikṣepe'pyabādheti śrāvaṇoktyā prakāśitam ||134||
sarvathā'vācyarūpatvāt siddhyā tasya samāśrayāt |
bādhanāt tadbalenoktaḥ śrāvaṇenākṣagocaraḥ ||135||
sarvatra vādino dharmo yaḥ svasādhyatayepsitaḥ |
taddharmavati bādhā syānnānyadharmeṇa dharmiṇi ||136||
anyathāsyoparodhaḥ ko bādhite'nyatra dharmiṇi |
gatārthe lakṣaṇenāsmin svadharmivacanaṁ punaḥ ||137||
bādhāyāṁ dharmiṇo'pi syād bādhetyasya prasiddhaye |
āśrayasya virodhana tadāśritāvirodhanāt ||138||
anyathaivaṁvidho dharmaḥ sādhya ityabhidhānataḥ |
tadbādhāmeva manyeta svadharmigrahaṇaṁ tataḥ ||139||
nanvetadapyarthaśiddhaṁ satyaṁ kecittu dharmiṇaḥ |
kevalasyoparodhe'pi doṣavattamupāgatāḥ ||140||
yathā parairanutpādyāpūrvarūpaṁ na khādikam |
sakṛcchabdādyahetutvādityukte prāha dūṣakaḥ ||141||
tadvad vastusvabhāvo'san dharmī vyomādirityapi |
naivamiṣṭasya sādhyasya bādhā kācana vidyate ||142||
dvayasyāpi hi sādhyatve sādhyadharmoparodhi yat |
bādhanaṁ dharmiṇāstatra bādhetyetena varṇitam ||143||
tathaiva dharmiṇo'pyatra sādhyatvāt kevalasya na |
yadyevamatra bādhā syāt nānyānutpādyaśaktikaḥ ||144||
sakṛcchabdādyahetutvāt sukhādiriti pūrvavat |
virodhitā bhavedatra heturaikāntiko yadi ||145||
kramakrīyanityatayoravirodhād vipakṣataḥ |
vyāvṛtteḥ saṁśayānnāyaṁ śeṣavad bheda iṣyate ||146||
svayamiṣṭo yato dharmaḥ sādhyastasmāt tadāśrayaḥ |
bādhyo na kevalo nānyasaṁśrayo veti sūcitam ||147||
svayaṁ śrutyānyadharmāṇāṁ bādhā bādheti kathyate |
tathā svadharmiṇānyastadharmiṇo'pīti kathyate ||148||
sarvasādhanadoṣeṇa pakṣa evoparodhyate |
tathāpi pakṣadoṣatvaṁ pratijñāmātrabhāvinaḥ ||149||
uttarāvayāpekṣo yo doṣaḥ so'nubadhyate |
tenetyuktamato pakṣadoṣo'siddhāśrayādikaḥ ||150||
dharmidharmaviśeṣāṇāṁ svarūpasya ca dharmiṇaḥ |
bādhā sādhyāṅgabhūtānāmanenaivopadarśitā ||151||
tatrodāhṛtidiṅmātramucyate'rthasya dṛṣṭaye |
dravyalakṣaṇayukto'nyaḥ saṁyoge'rtho'sti dṛṣṭibhāk ||152||
adṛśyasya viśiṣṭasya pratijñā niṣprayojanā |
iṣṭo hyavayavī kārya dṛṣṭvā'dṛśyeṣvasambhavi ||153||
aviśiṣṭasya cānyasya sādhane siddhasādhanam ||
gurutvādhogatī syātāṁ yadyasya syāt tulānatiḥ ||154||
tannirguṇakriyastasmāt samavāyi na kāraṇam |
tata eva na dṛśyo'sāvadṛṣṭeḥ kāryarūpayoḥ ||155||
tadbādhānyaviśeṣasya nāntarīyakabhāvinaḥ |
āsūkṣmād dravyamālāyāstolyatvādaṁśupātavat ||156||
dravyāntaragurutvasya gatirnetyaparo'bravīt |
tasya krameṇaṁ saṁyukte pāṁśurāśau sakṛd yute ||157||
bhedaḥ syād gaurave tasmāt pṛthak saha ca tolite |
suvarnamāṣakādīnāṁ saṁkhyāsāmyaṁ na yujyate ||158||
sarṣapādā mahārāśeruttarottaravṛddhimat |
gauravaṁ kāryamālāyā yadi naivopalabhyate ||159||
ā sarṣapād gauravaṁ tu durlakṣitamanalpakam |
tolyaṁ tatkāraṇaṁ kāryagauravānupalakṣaṇāt ||160||
nanvadṛṣṭoṁ'śuvat so'rtho na ca tatkāryamīkṣyate |
gurutvāgativat sarvatadguṇānupalakṣaṇāt ||161||
māṣakāderanādhikyam anatiḥ sopalakṣaṇam |
yathāsvamakṣeṇādṛṣṭe rūpādāvadhikādhike ||162||
abhyupāyaḥ svavāgādyabādhāyāḥ sambhavena tu |
udāharaṇamapyanyadiśā gamyaṁ yathoktyā ||163||
trikālaviṣayatvāt tu kṛtyānāmatathātmakam |
tathā paraṁ prati nyastaṁ sādhyaṁ neṣṭaṁ tadāpi tat ||164||
pratyayanādhikāre tu sarvāsiddhavarodhinī |
yasmāt sādhyaśrutirneṣṭaṁ viśeṣamavalambate ||165||
tenāprasiddhadṛṣṭāntahetudāharaṇaṁ kṛtam |
anyathā śaśaśrṛṅgādau sarvāsiddhe'pi sādhyatā ||166||
sarvasya cāprasiddhatvāt kathañcit tena na kṣamāḥ |
karmādibhedopakṣepaparihāravivecane ||167||
prāgasiddhasvabhāvatvāt sādhyo'vayava ityasat |
tulyā siddhāntatā te hi yenopagamalakṣaṇāḥ ||168||
samudāyasya sādhyatve'pyanyonyasya viśeṣaṇam |
sādhyaṁ dvayaṁ tadā'siddhaṁ hetudṛṣṭāntalakṣaṇam ||169||
asambhavāt sādhyaśabdo dharmivṛttiryadīṣyate |
śāstreṇālaṁ yathāyogaṁ loka eva pravarttatām ||170||
sādhanākhyānasāmarthyāt tadarthe sādhyatā matā |
hetvādivacanairvyāpteranāśaṁkyaṁ ca sādhanam ||171||
pūrvāvadhāraṇe tena pratijñālakṣaṇābhidhā |
byarthā vyaptifalā soktiḥ sāmarthyād gamyate tataḥ ||172||
viruddhateṣṭāsambandho'nupakārasahāsthitī |
evaṁ sarvāṅgadoṣāṇāṁ pratijñādoṣatā bhavet ||173||
pakṣadoṣaḥ parāpekṣo neti ca pratipāditam |
iṣṭāsambhavyasiddhaśca sa eva syānnirākṛtaḥ ||174||
anityatvasahetutve śabda evaṁ prakīrttayet |
daṣṭāntākhyānato'nyat kimastyatrārthānudarśanam ||175||
viśeṣabhinnāmākhyāya sāmānyasyānuvartane |
na tadvyāptiḥ falaṁ vā kiṁ sāmānyenānuvartane ||176||
syānnirākaraṇaṁ śabde sthitenaivetyato'bravīt |
viruddhaviṣaye'nyasmin vadannāhānyatāṁ śruteḥ ||177||
sa ca bhedāpratikṣepāt sāmānyānāṁ na vidyate |
vṛkṣo na śiṁśapaiveti yathā prakaraṇe kvacit ||178||
sarvaśruterekavṛttiniṣedhaḥ syānna ceyatā |
so'savaḥ sarvabhedānāmatattve tadasambhavāt ||179||
jñāpyajñāpakayorbhedāt dharmiṇo hetubhāvinaḥ |
asiddherjāpakatvasya dharmyasiddhaḥ svasādhane ||180||
dharmadharmivivekasya sarvabhāveṣvasiddhitaḥ |
sarvatra doṣastulyaścenna saṁvṛttyā viśeṣataḥ ||181||
paramārthavicāreṣu tathābhūtāprasiddhitaḥ |
tattvānyatvaṁ padārtheṣu sāṁvṛteṣu niṣidhyate ||182||
anumānānumeyārthavyahārasthitistviyam |
bhedaṁ pratyayasaṁsiddhamavalambya ca kalpyate ||183||
yathāsvaṁ bhedaniṣṭheṣū pratyayeṣū vivekinaḥ |
dharmī dharmāśca bhāsante vyavahārastadāśrayaḥ ||184||
vyavahāropanīto'tra sa evāśliṣṭabhedadhīḥ |
sādhyaḥ sādhanatāṁ nītastenāsiddhaḥ prakāśitaḥ ||185||
bhedasāmānyayordharmabhedādaṁgāṁgitā tataḥ |
yathā'nityaḥ prayatnotthaḥ pratyatnotthatayā dhvaniḥ ||186||
pakṣāṅgatve'pyabādhatvānnāsiddhirbhinnadharmiṇi |
yathāśvo na viṣāṇitvādeṣa piṇḍo viṣāṇavān ||187||
sādhyakālāṅgatā vā na nivṛtterupalakṣya tat |
viśeṣo'pi pratijñārtho dharmabhedānna yujyate ||188||
pakṣadharmaprabhedena sukhagrahaṇasiddhaye |
hetuprakaraṇārthasya sūtrasaṁkṣepa ucyate ||189||
ayogaṁ yogamaparairatyantāyogameva ca |
vyavacchinatti dharmasya nipāto vyatirecakaḥ ||190||
viśeṣaṇaviśeṣyābhyāṁ kriyayā ca sahoditaḥ |
vivakṣāto'prayoge'pi sarvo'rtho'yaṁ pratīyate ||191||
vyavacchedafalaṁ vākyaṁ yataścaitro dhanurdharaḥ |
pārtho dhanurdharo nīlaṁ sarojamiti vā yathā ||192||
pratiyogivyacchedastatrāpyartheṣu gamyate |
tathā prasiddheḥ samārthyās vivakṣānugamād dhvaneḥ ||193||
tadayogavyavacchedād dharmī dharmaviśeṣaṇam |
tadviśiṣṭatayā dharmo na niranvayadoṣabhāk ||194||
svabhāvakāryasiddhyartha dvau dvau hetuviparyayau |
vivādād bhedasāmānye śeṣo vyāvṛttisādhanaḥ ||195||
na hi svabhāvādanyena vyāptirgamyasya kāraṇe |
sambhavād vyabhicārasya dvidhāvṛtifalaṁ tataḥ ||196||
prayatnānantaraṁ jñānaṁ prāk sato niyamena na |
tasyāvṛtyakṣaśabdeṣu sarvathā'nupayogataḥ ||197||
kadācintirapekṣasya kāryākṛtivirodhataḥ |
kādācitkafalaṁ siddhaṁ talliṅgaṁ jñānamīdṛśam ||198||
etāvataiva siddhe'pi svabhāvasya pṛthak kṛtiḥ |
kāryeṇa saha nirdeśe mā jñāsīt sarvamīdṛśam ||199||
vyutpattyarthā ca hetūktiruktārthānumitau kṛtā |
atra prabheda ākhyātaḥ lakṣaṇaṁ tu na bhidyate ||200||
tenātra kāryaliṅgena svabhāvo'pyekadeśabhāk |
sadṛśodāhṛtiścātaḥ pratyatnād vyaktijanmanaḥ ||201||
yannāntarīkā sattā yo vātmanyavibhāgavān |
sa tenāvyabhicārī syādityartha tatprabhedanam ||202||
saṁyogyādiṣu yeṣvasti pratoibandho na tādṛśaḥ |
na te hetava ityuktaṁ vyabhicārasya sambhavāt ||203||
sati vā pratibandhe'stu sa eva gatisādhanaḥ |
niyamo hyavinābhāvo niyataśca na sādhanam ||204||
ekāntikatvaṁ vyāvṛtteravinābhāva ucyate |
tacca nāpratibaddheṣu tata evānvayasthitiḥ ||205||
svātmatve hetubhāve vā siddhe hi vyatirekitā |
sidhyedato'viśeṣe na vyatirekā na vānvayaḥ ||206||
adṛṣṭimātramādāya kevalaṁ vyatirekitā |
ukto'naikāntikastasmādanyathā gamako bhaveta ||207||
prāṇādyabhāvo nairātmyavyāpīti vinivarttane |
ātmano vinivartteta prāṇādiryadi tacca na ||208||
anyasya vinivṛttyānyavinivṛtterayogataḥ |
tadātmā tatprasūtiścet natad ātmopalambhane ||209||
tasyopalabdhāvagatāvagatau ca prasidhyati |
te cātyantaparokṣasya dṛṣṭyadṛṣṭī na sidhyataḥ ||210||
anyatrādṛṣṭarūpasya ghaṭādau neti vā kutaḥ |
ajñātavyatirekasya vyāvṛttervyāpitā kutaḥ ||211||
prāṇādeśca kvacid dṛṣṭyā sattvāsattvaṁ pratīyate |
tathātmā yadi dṛśyeta sattvāsattvaṁ pratīyate ||212||
yasya hetorabhāvena ghaṭe prāṇo dṛśyate |
dehe'pi yadyasau na syād yukto dehe na sambhavaḥ ||213||
bhinne'pi kiñcit sādharmyād yadi tattvaṁ pratīyate |
prameyatvād ghaṭādīnāṁ sātmatvaṁ kinna mīyate ||214||
aniṣṭeścet pramāṇaṁ hi sarveṣṭīnāṁ nibandhanam |
bhāvābhāvavyavasthāṁ kaḥ kartu tena vinā prabhuḥ ||215||
smṛtīcchāyatnajaḥ prāṇanimeṣādistadudbhavaḥ |
viṣayendriyacittebhyaḥ tāḥ svajātisamudbhavāḥ ||216||
anyonyapratyayāpekṣā anvayavyatirekabhāk |
etāvatyābhāvo'yamanavasthānyakalpane ||217||
śrāvaṇatvena tat tulyaṁ prāṇādi vyabhicārataḥ |
na tasya vyabhicāritvād vyatireke'pi cet katham ||218||
nāsādhyādeva viśleṣastasya nanvevamucyate |
sādhye'nuvṛttyabhāvo'rthāt tasyānyatrāpyasau samaḥ ||219||
asādhyādeva viccheda iti sādhye'stitocyate |
arthāpattyā'ta evoktamekenobhayadarśanam ||220||
īdṛgavyabhicāro'to'nanvayiṣu na sidhyati |
pratiṣedhaniṣedhaśca vidhānāt kīdṛśo'paraḥ ||221||
nivṛttirnāsataḥ sādhyādasādhyeṣveva no tataḥ |
neti saiva nivṛttiḥ kiṁ nivṛtterasato matā ||222||
nivṛttyabhāvastu bidhirvastubhāvo'sato'pi san |
vastvabhāvastu nāstīti paśya bāndhyavijṛmbhitam ||223||
nivṛttiryadi tasminna hetorvṛttiḥ kimiṣyate |
sāpi na pratiṣedho'yaṁ nivṛttiḥ kiṁ niṣidhyate ||224||
vidhānaṁ pratiṣedhaṁ ca muktvā śābdo'sti nāparaḥ |
vyavahāraḥ sa cāsatsu neti prāptātra mūkatā ||225||
satāṁ ca na niṣedho'sti so'satsu ca na vidyate |
jagatyanena nyāyena nañarthaḥ pralayaṁ gataḥ ||226||
deśakālaniṣedhaśced yathāsti sa niṣidhyate
na thā na yathā so'sti tathāpi na niṣidhyate ||227||
tasmādāśritya śabdārtha bhāvābhāvasamāśram |
abāhyāśrayamatreṣṭaṁ sarva vidhiniṣedhanam ||228||
tābhyāṁ sa dharmi sambaddhaḥ khyātyabhavo'pi tādṛśaḥ |
śabdapravṛtterastīti so'pīṣṭo vyavahārabhāk ||229||
anyathā syāt padārthānāṁ vidhānapratiṣedhane |
ekadharmasya sarvātmavidhānaprariṣedhanam ||230||
anānātmatayā bhede nānāvidhiniṣedhavat |
ekadharmiṇyasaṁhāro vidhānapratiṣedhayoḥ ||231||
ekadharmiṇamuddiśya nānādharmasamāśrayam |
vidhāvekasya tadbhājāmivānyeṣāmupekṣakam ||232||
niṣedhe tadviviktaṁ ca tadanyeṣāmapekṣakam |
vyavahāramasatyārtha prakalpayati dhīryathā ||233||
taṁ tathaivāvikalpārthabhedāśrayamupāgatāḥ |
anādivāsanodbhūtaṁ bādhante'rtha na laukikam ||234||
tatfalo'tatfalaścārthe bhinna ekastatastataḥ |
taistairupaplavairnītaḥ sañcayāpacayairiva ||235||
atadvānapi sambandhāt kutaścidupanīyate |
dṛṣṭiṁ bhedāśrayaiste'pi tasmādajñātaviplavāḥ ||236||
sattāsādhanavṛtteśca sandigdhaḥ syādasanna saḥ |
asatvaṁ cābhyupagamādapramānaṁ na yujyate ||237||
asato vyatireke'pi sapakṣād vinivarttanam |
sandigghaṁ tasya sandehād vipakṣād vinivarttanam ||238||
ekatra niyame siddhe sidhyatyanyanivarttanam |
dvairāśye sati dṛṣṭeṣu syāddṛṣṭe'pi saṁśayaḥ ||239||
avyaktivyāpino'pyarthāḥ santi tajjātibhāvinaḥ |
kvacinna niyamo'dṛṣṭyā pārthivālohalekhyavat ||240||
bhāve virodhasyādṛṣṭe kaḥ sandehaṁ nivārayet |
kvacid viniyamāt ko'nyastatkāryātmatayā sa ca ||241||
narātmyādapi tenāsya sandigdhaṁ vinivartanam |
astu nāma tathāpyātmā nānairātmyāt prasidhyati ||242||
yenāsau vyatirekasya nābhāvaṁ bhāvamicchati |
yathā nāvyatireke'pi prāṇādirna sapakṣataḥ ||243||
sapakṣāvyatirekī ceddheturheturatonvayī |
nānvyyavyatirekī cedanairātmyaṁ na sātmakam ||244||
yannāntarīyakaḥ svātmā yasya siddhaḥ pravṛttiṣu |
nivarttakaḥ sa evātaḥ pravṛttau ca pravartakaḥ ||245||
nāntarīyakatā sā ca sādhanaṁ sadhapekṣate |
kāryedṛṣṭiradṛṣṭiśca kāryakāraṇatā hi sā ||246||
arthāntarasya tadbhāve bhāvāniyamato'gatiḥ |
abhāvāsambhavāt teṣāmabhāve nityabhāvinaḥ ||247||
kāryasvabhāvabhedānāṁ kāraṇebhyaḥ samudbhavāt |
tairvinā bhavato'nyasmāt tajjaṁ rūpaṁ kathaṁ bhavet ||248||
sāmagrīśaktibhedāddhi vastūnāṁ viśvarūpatā |
sā cenna bhedikā prāptamekarūpamidaṁ jagat ||249||
bhedakābhedakatve syād vyāhatā bhinnarūpatā |
ekasya nānārūpatve dve rūpe pāvaketarau ||250||
tat tasyā jananaṁ rūpamanyasya yadi saiva sā |
na tasyā jananaṁ rūpaṁ tadasyāḥ sambhavet katham ||251||
tataḥ svabhāvau niyatāvanyonyaṁ hetukāryayoḥ |
tasmāt svadṛṣṭāviva tad dṛṣṭe kārye'pi gamyate ||252||
ekaṁ kathamanekasmāt kledavad dugdhavāriṇaḥ |
dravaśakteḥ yataḥ kledaḥ sā tvekaiva dvayorapi ||253||
bhinnābhinnaḥ kimasyātmā bhinno'tha dravatā katham |
abhinnetyucyate buddhestadrūpāyā abhedataḥ ||254||
tadvad bhede'pi dahano dahanapratyayāśrayaḥ |
yenāṁśenādadhad dhūmaṁ tenāṁśena tathā gatiḥ ||255||
dahanapratyayāṅgādevānyāpekṣāt samudbhavāt |
dhūmo'tadvyabhicārīti tadvat kārya tathāparam ||256||
dhūmendhanavikārāṅgatāpade dahanasthiteḥ |
anagnicedadhūmo'sau sa dhūmaścet sa pāvakaḥ ||257||
nāntarīyakatā jñeyā yathāsvaṁ hetvapekṣayā |
svabhāvasya yathoktaṁ prāg vināśakṛtakatvayoḥ ||258||
ahetutvagatinyāyaḥ sarvo'yaṁ vyatirekiṇaḥ |
abhyūhyaḥ śrāvaṇātvokteḥ kṛtāyāḥ sāmyadṛṣṭaye ||259||
hetusvabhāvanuvṛtyaivārthanivṛttivarṇanāt |
sandehahetutākhyātyā dṛśye'rthe seti sūcitam ||261||
anaṅgīkṛtavastvaṁśo niṣedhaḥ sādhyate'nayā |
vastunyapi tu pūrvābhyāṁ paryudāso vidhānataḥ ||262||
tatropalabhyeṣvastitvamupalabdherna cāparam |
ityajñjñāpanāyaikānupākhyodāhṛtirmatā ||263||
viṣayāsattvatastra viṣayi pratiṣidhyate |
jñānābhidhānasandehaṁ yathā dāhādapāvakaḥ ||264||
tathānyā nopalabhyeṣu nāstitānupalambhabhanāt |
tajjñānaśabdāḥ sādhyante tadbhāvāt tannibandhanāḥ ||265||
siddho hi vyavahāro'yaṁ dṛśyādṛṣṭāvasanniti |
tasyāḥ siddhāvasandigdhau tatkāyatve'pi dhīdhvanī ||266||
vidyamāne'pi viṣaye mohādatrānanubruvan |
kevalaṁ siddhasādharmyāt smāryate samayaṁ paraḥ ||267||
kāryakāraṇatā yadvat sādhyate dṛṣṭyadṛṣṭitaḥ |
kāryādiśabdā hi tayorvyavahārāya kalpitāḥ ||268||
kāraṇāt kāryasaṁsiddhiḥ svabhāvāntargamādiyam |
hetuprebhedākhyāne na darśitodāhṛtiḥ pṛthak ||269||
ekopalambhānubhavādidaṁ nopalabhe iti |
buddherupalabhe veti kalpikāyāḥ samudbhavaḥ ||270||
viśeṣo gamyate'rthānāṁ viśiṣṭādeva vedanāt |
stathābhūtātmasampattirbhedadhīheturasya ca ||271||
tasmāt svato dhiyorbhedasiddhistābhyāṁ tadarthayoḥ |
anyathā hyanavasthāto bhedaḥ sighyenna kasyacit ||272||
viśiṣṭarūpānubhavādanyathānyanirākriyā |
tadviśiṣṭopalambho'taḥ tasyāpyanupalambhanam ||273||
tasmādanupalambho'yaṁ svayaṁ pratyakṣato gataḥ |
svamātravṛttergamakastabhāvavyavasthiteḥ ||274||
anyathārthasya nāstitvaṁ gamyate'nupalambhataḥ |
upalambhasya nāstitvamanyenetyanabasthitiḥ ||275||
adṛśye niścayāyogāt sthitiranyatra bādhyate |
yathā'liṅgo'nyasattveṣu vikalpādirna sidhyati ||276||
aniścayafalā hyeṣā nālaṁ vyāvṛttisādhane |
ādyādhikriyate hetorniścitenaiva sādhane ||277||
tasyāḥ svayaṁ prayogeṣu svarūpaṁ vā prayujyate |
arthabādhanarūpaṁ vā bhāve bhāvādabhāvataḥ ||278||
anyonyabhedasiddhervā dhrū vabhāvabimāśavat |
pramāṇāntarabādhād vā sāpekṣadhru vabhāvavat ||279||
hetvantarasamutthasya sannidhau niyataḥ kutaḥ |
bhāvahetubhavatve kiṁ pāramparyapariśramaiḥ ||280||
nāśanaṁ janayitvānyaṁ sa hetustasya nāśakaḥ |
tameva naśvaraṁ bhāvaṁ janayed yadi kiṁ bhavet ||281||
ātmopakārakaḥ kaḥ syāt tasya siddhatmanaḥ sataḥ |
nātmopakārakaḥ kaḥ syāt tena yaḥ samapekṣyate ||282||
anapekṣaśca kiṁ bhāvo'tathābhūtaḥ kadācana |
yathā na kṣepabhāgiṣṭaḥ sa evodbhūtanāśakaḥ ||283||
kṣaṇamapyanapekṣatve bhāvo bhāvasya neti cet |
bhāvo hi sa tathā bhūto'bhāva bhāvastathā katham ||284||
ye'parāpekṣatadbhāvāstadbhāvaniyatā hi te |
asambhavadvibandhā ca samagrī kāryakarmaṇi ||285||
Links:
[1] http://dsbc.uwest.edu/node/7705
[2] http://dsbc.uwest.edu/node/5149
[3] http://dsbc.uwest.edu/node/5150
[4] http://dsbc.uwest.edu/node/5151
[5] http://dsbc.uwest.edu/node/5152
DO NXB LIÊN PHẬT HỘI PHÁT HÀNH
Mua sách qua Amazon sẽ được gửi đến tận nhà - trên toàn nước Mỹ, Canada, Âu châu và Úc châu.
Quý vị đang truy cập từ IP 18.119.107.161 và chưa ghi danh hoặc đăng nhập trên máy tính này. Nếu là thành viên, quý vị chỉ cần đăng nhập một lần duy nhất trên thiết bị truy cập, bằng email và mật khẩu đã chọn.
Chúng tôi khuyến khích việc ghi danh thành viên ,để thuận tiện trong việc chia sẻ thông tin, chia sẻ kinh nghiệm sống giữa các thành viên, đồng thời quý vị cũng sẽ nhận được sự hỗ trợ kỹ thuật từ Ban Quản Trị trong quá trình sử dụng website này.
Việc ghi danh là hoàn toàn miễn phí và tự nguyện.
Ghi danh hoặc đăng nhập